Rozhovor s mladým rakúskym hudobníkom, skladateľom a dirigentom Danielom Rieglerom a jeho spoluhráčom a spoluskladateľom Clemensom Wengerom, vznikol krátko po vystúpení ich súboru Studio DAN na festivale Inntöne v rakúskom Diersbachu. Ich orchester, ktorý vznikol na pôde hudobného združenia Jazz Werkstatt Wien, sa pohybuje na hranici jazzu a novej hudby. Tieto hranice sú miestami iba pomyslené, miestami sa prelínajú a miestami dodržujú. Orchester si v priebehu niekoľkých rokov získal vo Viedni, ale aj v Rakúsku a Nemecku veľký repšekt a jeho prítomnosť na tomto festivale nebola preto žiadnou náhodou. Nahrávku rozhovoru sme nakrútili spolu s mojim nemeckým kolegom Karstenom Mützelfeldtom, ktorý je dobrým znalcom ich hudby. Nahrávali sme síce spolu, každý na svoj rekordér, ale Karstenova nahrávka ma v konečnom dôsledku zachránila pred fiaskom – v dôsledku technického zlyhanie toho môjho inak dokonalého (japonského).

 

* Karsten + Jaroslav: Nič netušiaci poslucháč by si mohol myslieť, že tá skladba The Big Gruntz! je akousi Hommage na krochkanie, čosi ako My sme čistí, ale s tým to asi nesúvisí?

 

DANIEL RIEGLER: "Nie, alebo áno, dôvodom bol veľmi malebný názov, ktorý mi zišiel na um po tom, čo som skomponoval sólo pre cello a ten znel najprv GrunZ, potom som to prepísal na GrunTZ, no a medzitým sme si už začali dopisovať s Goergeom Grantzom ... ale celé to vzniklo ako taká Da Da báseň. Charakter tej veci má však čosi do činenia aj so špinou, aj so sviňami."

 

* K + J: Ale na začiatku tam narábate aj so zvukom krochkania, ale to nie sú originálne zvuky svíň, je to violončelo, či skôr elektronika?

 

DR: "Musím sa priznať, že to som nechal celé na Lea, môjho brata, ktorý sa ujal elektronickej časti tohto projektu a v podstate vám neviem ani celkom presne povedať, ako to urobil. Neviem to."

 

* K + J: To, čo sa mi na vašej hudbe páči, je to, že ak počujem názov vašej kompozície, tak mám dojem, že ide o istý druh programovej skladby, ale keď to potom počujem, tak mi začne bežať pred očami celkom iný film, v ktorom sa zrazu deje čosi úplne iné. Napríklad pri skladbe Pijatika som zavrel oči, ale žiadnu pijatiku som nevidel, zato sa mi zjavili celkom iné veci.

 

DR: "Pijatika - Trinkgelage, je obraz z mojej opery a v tej opere je to naozajstná pitka, pri ktorej sa spieva pijanská pesnička. Do toho vojde Simson, chce sa pridať, ale je neželaným hosťom. A keďže sme nemali spevákov, tak sme to vyriešili improvizačne. Tým pádom sa to celé dostalo do pozadia, takže tá pijanská pieseň sa tam iba cituje. Vyriešili sme to tak, že obaja sólisti predviedli iba akýsi rozhovor a celé to elektronické pozadie má vytvoriť dojem nepríjemnej situácie v bare. Aspoň takú som mal predstavu. My sme sa toho zmocnili muzikálne, pohrávali sme sa trochu so zvukmi a vznikla z toho samostatná pieseň. Zhostili sme sa toho v duchu myšlienky Milesa Davisa á la Porgy a Bess, čiže vyrozprávať istý operný príbeh prostredníctvom improvizácie."

 

* K + J: Ponúka sa klasická otázka: Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? Je to predsa len trochu nekonvenčná orchestrácia – vznikla z nejakého skladateľského nápadu, alebo naopak, rozhodlo to, že si chcel, aby tvoj orchester znel nezvyčajne a napísal si to celé iba z tohto dôvodu?

 

DR: "To druhé. Už pri zakladaní súboru som vychádzal z môjho osobného kritéria, jednoducho som chcel okolo seba zhromaždiť svojich priateľov, nielen hudobných, ale aj osobných priateľov, tak, aby som mohol čerpať z “bazénu”, plného rozličných nástrojov. Ale aj rozličných hudobných žánrov a štýlov. A tak vznikol jeden veľmi heterogénny súbor, s drevenými dychmi a elektronikou, neskôr aj s plechovými dychmi, neskôr k tomu prišli sláčiky, no a v poslednom období som to adaptoval aj podľa mojich skladateľských zámerov. Ale celé sa to odvíjalo v tomto poradí. Iba neviem, či bola prvá sliepka, alebo vajce?"

 

* K + J: V tom názve je nielen narážka na tvoje meno, ale zdá sa mi, že aj na album Franka Zappa Studio Ten. V hudbe síce nepočuť elementy Zappovej hudby, ale jeho duch tam kdesi poletuje ... najmä jeho skurilný, miestami trochu morbídny humor.

 

DR: "Tak to teraz chápem ako kompliment. Áno, je to tak. Pôvodne sme dokonca hrali program so Zappovými skladbami, ale čím ďalej, tým viac sa od neho vzďaľujeme. Ale tiež si myslím, že jeho duch je tu stále prítomný, no určite nie istým zbožňujúcim spôsobom, ale skôr jeho snaha o miešanie zdanlivo heterogénnych vecí, ktoré pritom ani zďaleka nie sú až také rozdielne. A v tomto bol Zappa veľkým pionierom. V tom čase to bolo oveľa ťažšie, ako dnes. V súčasnosti je to čosi, čo už logicky vychádza z nášho spôsobu myslenia, z toho, ako fungujeme, ako všetko poznáme, dnes je takýto spôsob komponovania oveľa logickejší. Ale napriek tomu je dôležité sledovať tento spôsob tvorby – bez ohľadu na to, ako by sme to nazvali. Myslím si, že sa z neho dá ešte stále veľa vydolovať."

 

* K + J: Zappa narábal pomerne veľa s textami, bol považovaný za skvelého surrealistického básnika.

 

DR: "Áno, to je pravda, ale musím povedať, že z toho čerpám najmenej. Nie preto, žeby sa mi to nepáčilo, ale preto, lebo nemáme nikoho, kto by s nami spieval alebo písal. Vlastne naopak. Aj keď na jednom albume sme spolupracovali so speváčkou Nikou Zach, vtedy sa to uberalo trochu tým groteskným, dadaistickým smerom."

 

* K + J: V klube Porgy and Bess ste boli dosť privilegovanou kapelou, pravidelne ste tam vystupovali?

 

DR: "Christoph Huber (dramaturg) a Porgy and Bess to ponúka viacerým súborom, menším aj väčším, pretože dosiahnuť istú pravidelnosť pri niektorých súboroch je dosť ťažké a tým kapelám potom hovoria “stage band”. Ale pre nás je to skvelá príležitosť predviesť v istých pravidlených odstupoch sedem, osem programov. Pred troma rokmi sme boli takou kapelou a neskôr sme začali organizovať v Porgy aj vystúpenia vo vlastnej réžii alebo v spolupráci s nimi."

 

* K + J: Písali ste už aj spolu skladby pre veľký súbor alebo vždy iba jednotlivo?

 

CLEMENS WENGER: "My dvaja, Daniel a ja? No, tak tá myšlienka Gruntz suite vznikla tak, že som počul Danielovo cello sólo a to sa mi celkom zapáčilo - tak som si nechal poslať noty a potom už vznikol základ pre druhú skladbu Grunzus enormus. Neskôr nám napadlo napísať z toho celú suitu, ktorú sme skomponovali na základe tej Danielovej témy. Uvažovali sme nad tým aj dramaturgicky, kto napíše ktorú časť a tak sme tú suitu postupne “zbastlovali” dokopy."

 

* K + J: Mňa by zaujímalo, ako sa vlastne dostane neznámy človek v Rakúsku na pódium? Keď je mladý a skomponuje niečo nekonvenčné...?

 

DR: "Tak, s veľkou námahou. Človek musí pomerne veľa telefonovať, ešte stále to robím z veľkej časti sám, v minulosti som to robil úplne sám, medzitým to robíme dvaja, nechcem povedať, že máme na to agentúru, pretože sa to deje iba na priateľskej báze, ale spolupracujem s jednou ženou, ktorá sa o to stará. Veľa záležitostí mám však na krku sám, spolu s Clemesom sme zakladatelia Jazz Werkstat Wien a v rámci toho sme si vytvorili určité priestory, v ktorých sa dá čosi robiť aj nezávisle od usporiadateľov."

 

* K + J: Povedzte nám, čo je vlastne Jazz Werkstatt Wien?

 

CW: "Jazz Werkstatt Wien je umelecký kolektív, teda hudobný kolektív, ktorý sme založili už v roku 2004 a o rok neskorie sme zorganizovali naše prvé podujatie, so zámerom predviesť naše kompozície a vytvoriť si tak platformu pre tvorbu, skúšanie i koncerty. Vo Viedni sme sa dožili celkom dobrého prijatia, diváci aj novinári boli nadšení, usporiadali sme 24 dní trvajúci festival s voľným vstupom. Na tom podujatí skúšalo denodenne dovedna stodesať hudobníkov a na záver sa vždy koncertovalo. Bola to veľká vec! Čosi, čo sa už nedá napodobniť."

 

* K + J: Kto vám pomohol s financovaním?

 

CW: "To sme si na začiatku zabezpečili sami, mali sme vlastný rozpočet, potom si nás našťastie všimli aj na oficiálnych miestach a odvtedy bojujeme každý rok o malé granty, aby sme to dokázali udržať pri živote. Ale ľahšie to nie je. Bohužiaľ. Dostávame našťastie podporu z verejných zdrojov a snažíme sa z toho urobiť to najlepšie, čo sa dá. A z tohto nápadu, z tohto veľkého kolektívu sa neskôr vyvinulo viacero samostatných kapiel, najprv s veľkou experimentálnou platformou, napríklad Studio Dan mal svoje prvé vystúpenie na tomto podujatí tuším, že v roku 2006. Ale aj kapela štvorice Salesny, Schabata, Joos, Preuschl, ktorá tu vystupuje na festivale, sa po prvýkrát objavila na festivale Jazz Werkstatt Wien. Potom sme založili vydavateľstvo, vydali CD, medzitým už máme asi 15 titulov, takže to bol celkom pekný nápad, vzniklo z toho pomerne veľa nového."

 

* K + J: Ďakujeme za rozhovor, veľa šťastia.