Altkár starej školy. Vo svojich osemdesiatich piatich rokoch stále aktívne hrá a vystupuje po celom svete. Bol jedným z priekopníkov hardbopovej školy. Spolupracoval s mnohými hudobníkmi ako napr. T. Monk., Milt Jackson, Clifford Brown, Horace Silver a mnohí iní. Známe sú jeho albumy, ktoré robil pre nahrávaciu spoločnosť Blue Note. Drží sa straight ahead jazzového hrania a jeho vzťah k rôznym fúziám vykresľuje jeho obľúbená veta: „No fusion, no conclusion“. Popri dodnes skvelej hre na alt saxofóne vie byť Lou Donaldson aj veľmi vtipným zabávačom publika (viď napr. pieseň Whiskey drinking woman). Koncert na rakúskom festivale Inntone 2012 bol príležitosťou na rozhovor.

 

* Počul som, že ste najprv uvažovali o športovej kariére. Bolo to naozaj tak?

LOU DONALDSON: "Áno, keď som bol malý chcel som hrať baseball. Ale to bolo už dávno."

 

* Pochádzate z muzikantskej rodiny, ale že vraj ste boli jediný, kto nemal rád hudbu.

LD: "Nie, nemal som rád iba hodiny klavíru. Teda, nemal som rád môjho klavírneho učiteľa. Bol prísny. Ale hudbu som mal rád."

 

* V armáde ste boli jedným z prvých špecialistov na radar. Prečo ste nepokračovali v tejto kariére?

LD: "Nuž, mal som oveľa radšej hudbu ako radar. To bolo jednoduché rozhodnutie."

 

* Najprv ste začali hrať na klarinete a náhodne ste sa dostali k saxofónu. Ako to bolo?

LD: "Keď som šiel na vojnu hral som na klarinete. Ale do kapely som sa nepokúšal dostať. Bolo tam veľa záujemcov. Raz som počul ako nejaký žiak hrá v triede na klarinete a znelo to strašne. Povedal som nahlas že to je hrozné. Učiteľ sa ma spýtal, či to viem lepšie a ja som odpovedal že áno. Zahral som niečo a bolo to v poriadku. Učiteľ sa ma spýtal, či hrám aj saxofóne. Odpovedal som že áno, aj keď som sa ho v živote nedotkol ...(smiech). Tak som šiel potom na skúšku kapely a začal som cvičiť na altku. V kapele boli Clark Terry, Ernie Wilkins a niekoľko ďalších vynikajúcich chlapíkov."

 

* Potom ste išli do New Yorku - začiatkom 50-tych rokov. To bol čas, keď altka nebola už taká populárna. V móde bol skôr tenor saxofón.

LD: "Áno, tenor bol obľúbený. Keď ste nehrali tenor, ťažšie ste dostali gig."

 

* Hammond organ a alt saxofón bola v tom čase neobvyklá kombinácia. Používal sa väčšinou tenor. Ako ste prišli k hraniu s organom?

LD: "Malo to iný sound. Hrávali sme v rôznych  mestách a na miestach, kde nebol klavír. To by sme si ho museli zapožičiavať a to bolo drahé. K tomu treba ešte naraz basistu a klaviristu. A to zase stojí veľa peňazí. Tak sme brávali organ (smiech). Ľuďom sa to páčilo, tak sme v tom pokračovali."

 

* Stretli ste sa v tom čase niekedy s Charlie Parkerom?

LD: "Nie, nestretol, ale videl som ho. Väčšinu času spal. Keď ste s ním chceli hovoriť, museli ste ho zobudiť. Bral drogy. Veľa hudobníkov si myslí, že keď budú fetovať, budú hrať ako Charlie. Treba však cvičiť."

 

* V tom čase boli drogy veľmi rozšírené medzi muzikantmi. Vy ste boli jeden z mála, ktorý sa im úspešne vyhol.

LD: "Áno, nebral som ich. Nemám ich rád."

 

* Nahrávali ste veľa pre Blue Note. Ako ste sa k tomu dostali?

LD: "Jeden večer som hral v Minton´s Playhouse. Prišiel za mnou riaditeľ Blue Note a spýtal sa ma, či nechcem pre nich nahrávať. Samozrejme, že som súhlasil. Keď sa ma spýtal, či viem hrať ako Charlie Parker, odpovedal som mu že áno (smiech). Tak som sa dostal k nahrávanie pre Blue Note."

 

* Aká bola atmosféra v Minton´s Playhouse?

LD: "Minton´s Playhouse bolo miesto, kde sa stretávali hudobníci potom ako skončili robotu v centre mesta. Tam sa zatváralo okolo jednej, v Playhouse až okolo štvrtej - piatej ráno. Chodili tam všetci. Každú noc ste tam mohli stretnúť výborných muzikantov."

 

* Prvá Vaša nahrávka bola exaktne pred šesťdesiatimi rokmi. Nahrávali ste veľa so známymi hudobníkmi. Aká bola Vaša spolupráca s Cliffordom Brownom?

LD: "Clifford bol veľmi talentovaný. Na svoj vek hral veľmi vyspelo. Škoda, že umrel tak mladý."

 

* Pokladáte seba za jedného z otcov hardbopu?

LD: "Nie, to bol pravdepodobne Sonny Stitt alebo niekto jemu podobný. Ja som vždy hral soul. „Sladšie“ veci. Bolo to kvôli miestam, kde sme hrávali. Neboli to vždy jazzové kluby."

 

* Často ste hrávali aj na miestach, na ktorých jazz nikdy neodznel. Aké boli reakcie publika?

LD: "No viete, hrávali sme tam skôr komerčnejšiu hudbu. Easy listening. Vždy je to iné, napr. keď hráte v ghete, jazzovom klube alebo v podniku, kde sa ľudia prišli zabávať a tancovať."

 

* Jazz bola pôvodne tanečná hudba ...

 

LD: "Áno, bola to tanečná hudba. Všetky tie big bandy hrávali do tanca. Keď ľudia netancovali, nezarobili ste peniaze (smiech)."

 

* Vplývali nejako na Vás sedemdesiate roky?

LD: "Nie, hrával som ďalej svoju hudbu."

 

* A cool jazz alebo west coast?

LD: "To nie je jazz. Jazz je hot. To robí ten rozdiel od ostatnej hudby. Funk bol vždy prítomný v tejto hudbe. Počnúc swingom až do dnes."

 

* Hrali ste aj s Horaceom Silverom ...

LD: "Nie, on hral som mnou ... (smiech)."

 

* Ako vnímate latin-jazz?

LD: "V podstate to nie ja latin jazz, ale jazz s latinskoamerickými rytmami. Má to dobrý groove a “swinguje“ to. Ray Barreto hrával so mnou. Hral swing."

 

* Čo hovoríte na dnešnú generáciu hráčov? Sú veľmi technicky vyspelí.

LD: "Už nie je jazz. Všetci sú šialení. Nie je žiadna melódia. Hrá sa „šialená“ hudba. Znie to ako keby tí chlapci cvičili. Ide to z prstov, nie z duše."

 

* Ako dlho budete ešte na šnúre v Európe?

LD: "Ešte dva týždne. Zajtra ideme do Bruselu, potom tri dni Londýn a tri dni Paríž."

 

* Aj pre mladších ľudí je náročné veľa cestovať. Ako sa udržiavate v kondícii?

LD: "Neberiem drogy a hrám na saxofóne. Pomohlo mi to, mal som problémy s prieduškami. Okrem toho hrávam aj golf. Volajú ma Tiger Woods (smiech). Sledujem stále baseball. Niekedy ma aj volajú z rádia, keď potrebujú nejaké spomienky zo starých čias."

 

* Máte nejaký obľúbené družstvo ?

LD: "Nie, nemám. Fandil som kedysi Giants."

 

* A čo budete dnes večer hrať?

LD: "Budeme hrať swing a bebop. No fusion, no conclussion. Možno aj zaspievam!"