Klarinet bol jedným z najdôležitejších nástrojom v počiatkoch jazzu. Benny Goodman, ako legenda jazzového klarinetu bol ikonou, ktorá tomuto nástroju priniesla svoj lesk a uznanie. Postupom času však v Amerike začal strácať svoju popularitu, niekoľko amerických klarinetistov po 60-tych rokoch emigrovalo a zakotvilo v Európe, kde sa tomuto nástroju darilo naďalej. Svoje pevné miesto si v Nemecku našiel aj 73-ročný maďarský emigrant, jazzový klarinetista, skladateľ a aranžér Lajos Dudas.

Narodil sa 18. februára 1941 v Budapešti, v Maďarsku. Študoval na konzervatóriu Bélu Bartóka a Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti. V polovici 60-tych rokov emigroval do Nemecka, kde začal pracovať na svojej rozbiehajúcej sa kariére . Počas obdobia od rokov 1963 až do roku 1973 bol hudobníkom na voľnej nohe, bez stálejšieho angažmánu. Bol učiteľom na School of Music v meste Neuss v Nemecku a ako pedagóg pôsobil desať rokov aj na Rheinland College of Education. Od roku 1976 sa začal objavovať na koncertných pódiách po celej Európe, nielen ako jazzový hudobník, ale rovnako ako interpret prezentujúci klasickú hudbu, napr. od Carla Maria von Webera, Igora Stravinského a ďalších. Na svoju prvotinu, album s názvom Urban Blues, si musel počkať dlhú dobu. Vydal ho v roku 1982 ako 41-ročný, ale zato vo veľkom štýle a v obsadení: Attila Zoller – gitara, Tom van der Geld – vibrafón, Bernard Thompson a Ali Haurand – kontrabas, Kurt Bilker – bicie nástroje. Prezentoval sa tu aj ako skladateľ ôsmich kompozícií, autorom jednej skladby bol gitarista Attila Zoller. So skladbou Urban Blues z rovnomenného albumu vyhral na 11. ročníku medzinárodnej jazzovej súťaži v Monaku.

Od začiatku 80-tych rokov bol pravidelne zaradovaný v ankete „Top People“ na International Jazz Forum. Objavoval sa a spolupracoval na nespočetných nahrávkach bo boku známych a menej známych hudobníkov, ako napríklad Karl Berger, Gerd Dudek, Albert Mangelsdorff, Tom van der Geld, Charles Tolliver, Leonard Jones, Theo Jörgensmann a ďalší. Rovnako sa objavoval aj v rôznych rozhlasových vysielaniach napríklad v West German Radio a Television, Bavarian Radio Munich, Jazzmeeting Baden-Baden, v maďarskom Hungarian Radio, bol členom súboru Frankfurt Radio Jazz Group. Účinkoval na festivaloch v holandskom Haagu, v Toulouse vo Francúzsku, na festivale East-West Jazz v Norimbergu, v Berlíne, Leverkusene, Munsteri a tiež v USA. V roku 1996 sa stal umeleckým riaditeľom Concert Series v nemeckom Neuss, na poste riaditeľa pôsobil do roku 2006. Popri aktívnom hraní a učení sa venoval tiež komponovaniu diel pre klarinet, dychovej komornejhudby a je autorom dvojzväzkovej učebnice hry na klarinet.

V roku 2011, počas svojej 70-tky prišiel na trh s dvojalbumom 50 Years with Jazzclarinet, kde sa snažil priniesť to najlepšie za svoju 50 ročnú kariéru. Na albume s ním spolupracovali hudobníci ako Karl Berger – vibrafón, Gerd Dudek – saxofón, Philipp van Enderd – gitara, Howard Johnson – tuba, Albert Mangelsdorf – trombón, Tommy Vig – vibrafón, Attila Zoller – gitara, Ali Haurand – kontrabas a ďalší. Album predstavuje rozmanitý pohľad na tvorbu Lajosa Dudasa, rôznorodé formy jazzu a swingu. So svojím kvartetom vydal v roku 2012 album Jazz and the city, na ktorom je okrem iného možné nájsť aj legendárnu Take Five od Paula Desmonda v podaní Lajosa Dudasa. V roku 2013 vydal live záznam s názvom Lajos Dudas Trio – Live at Porgy & Bess, obsahujúci štyri skladby z autorskej dielne Dudasa, ostatné z dielní velikánov jazzu, Georga Gershwina, Thelonia Monka, Attilu Zollera a Cole Portera a druhý live záznam, tentoraz Lajos Dudas Quartet – Live at Salzburger Jazzherbst. Jeho posledným počinom bolo účinkovanie na spoločnom albume s názvom Lodge Out, v spolupráci s Hubertom Bergmannom na klavíri a Elmarom Guantesom na kontrabase.

Počas svojho doterajšieho života vydal niekoľko albumov, vedie svoje Lajos Dudas Trio, zoskupenie hrajúce vyše dvadsať rokov v rovnakom zložení, Lajos Dudas – klarinet, Phillipp van Enderd – gitara a Leonard E. Jones – kontrabas, či Lajos Dudas Quartet. Jeho hra je zmesou rôznych jazzových období, najmä však swingu, klasického jazzu, ale jeho hudba nepohŕda ani modernými prvkami jazzu.