Lionel Hampton bol vôbec prvým jazzovým vibrafonistom a jedným z vedúcich osobností vývoja jazzu 30-tych rokov. Pod jeho rukami sa sformovalo mnoho významných jazzových hudobníkov. Pripomíname si 106-výročie narodenia vibrafonistu, klaviristu, bubeníka, príležitostného speváka a herca Lionela Hamptona.
Narodil sa 20. apríla 1908 v Louisville v Kentucky. Ako malý chlapec sa spolu s jeho matkou presťahoval do Birminghamu v Alabame, neskôr do Kenoshi vo Wisconsine a krátko do Chicaga, kde začal hrať na bicích nástrojoch a chodil na lekcie v hre na xylofón k Jimmymu Bertrandovi, jeho rannému hudobnému vzoru. Začínal ako bubeník v Chicago Defender Newboys´ Band, koncom 20-tych rokov sa sťahuje do Kalifornie, tam začína hrávať s kapelami ako Curtis Mosby´s Blue Blowers, Red Spikes a so zoskupením Howard´s Quality Serenaders, s ktorým absolvoval vôbec svoje prvé nahrávanie v roku 1929. Bolo to krátko pred nástupom do Les Hite´s band, kde doprevádzal Louisa Amstronga. Počas nahrávania v roku 1930, požiadal Amstrong Hamptona aby niečo zahral na vibrafóne v skladbách Memories of You a Shine. Bol to Hamptonov vôbec prvý jazzový improvizovaný debut na vibrafóne.
Niekoľko rokov mu však trvalo, kým začal byť uznávaný v širšom svete. Po ukončení spolupráce s Les Hite´s band si založil svoje vlastné zoskupenie. Počas jedného vystúpenia v Los Angelskom klube v roku 1936 objavil Hamptona Benny Goodman. O pár týždňov začal nahrávať s Benny Goodman Quartet, a netrvalo dlho a stal sa aj oficiálnym členom toho kvarteta. Jeho kariéra nabrala rapídny vzostup, objavil sa vo filmoch po boku Goodmana, hral na fantastickom koncerte v Carnegie Hall v roku 1938. Koncom 30-tych rokov začína nahrávať a figurovať ako líder v špeciálne zostavenom All-stars zoskupení, s ktorým v rozmedzí rokov 1937-1941 vznikli zaujímavé nahrávky vydané vydavateľstvom Bluebird na sete šiestich LP. V kvartete Bennyho Goodmana zostal do roku 1940, následne nato si založil svoj prvý big band a v roku 1942 spolu s Goodmanom zložil obrovský hit, dnes jazzový štandard Flying Home. V ďalších dekádach jeho extrovertný orchester prechádzal rôznymi štýlmi, od tradičného jazzu a swingu až k orientáciám na bebop a hard bop, rovnako bol aj rodiskom mnohých skvelých hráčov. V big bande účinkovali napríklad speváčka Dinah Washington, ktorú Hampton pomohol objaviť, dychári Arnett Cobb, Cat Anderson, Marshall Royal, Dexter Gordon, Earl Bostic, klavirista Mit Buckner, kontrabasista Charles Mingus, trubkár Fats Navarro a dokonca aj West Montgomery a Betty Carter.
Hamptonova popularita mu umožnila dlhé roky viesť veľké zoskupenia, až do polovice 90-tych rokov. Svoj prvý debutový album Lionel Hampton in Paris, kde sa predstavil ako vibrafonista a skladateľ, vydal v roku 1953. Išlo o jam session, na ktorom sa hrali prevažne Hamptonove kompozície. Po jeho boku boli trombonisti Jimmy Cleveland a Al Hays, klarinetista Mezz Mezzrow, tenor saxofonisti Alix Combell a Clifford Scotto, gitarista Billy Mackell, klavirista Claude Bolling, kontrabasista a basgitarista Monk Montgomery a bubeník Curley Hammer. Ako vibrafonista sa predstavil na nespočetnom množstve albumov, aktívne hrával až do roku 1991, kedy počas jedného koncertu v Paríži dostal mŕtvicu a skolaboval. Tento incident, spolu s chronickou artritídou mu znemožňovali znovu sa vrátiť na jazzové pódiá.
Vo svojej hre sa orientoval na jazz a R&B, ovládal jazyk swingu, rovnako dobre sa však cítil aj v be bope, hard bape a mainstreamovom jazze. Ťažisko jeho záujmu boli predovšetkým kompozície s vibrafónom. Počas svojej kariéry trvajúcej od polovice 20-tych rokov do 90-tych rokov získal mnohé ocenenia, odohral úctihodné množstvo koncertov a spolupracoval s mnohými hudobníkmi. Slovenskému publiku sa však nikdy nepredstavil. Poslednýkrát verejne vystúpil v Smithsonian National Museum of American History v roku 2001, krátko pred svojou smrťou. Zomrel v veku 94 rokov 31. augusta 2002 v mekke jazzu v New Yorku.
