Jamaaladeen Tacuma je americký basgitarista, ktorý si vytvoril unikátny štýl avantgardného jazzu, niekedy označovaného aj ako free funk! Do popredia sa dostal najmä vďaka spolupráci s Ornette Colemanom v 70-tych a 80-tych rokoch a vďaka svojim úspešným projektom pod značkou Gramavision. Už na albume s Colemanom Of Human Feelings (1982) sa ukazoval jeho ojedinelý prístup k free jazzu. Neskôr si vybudoval renomé jedného z najunikátnejších basistov od doby Jaco Pastoriusa.
Narodil sa 11. júna 1965 v Hempstead v štáte New York. Tacuma vyrastal vo Philadelphii, kde už od útleho veku prejavoval záujem o hudbu. V mladosti vystupoval najmä s organistom Charles Earlandom, vtedy bol známy ešte pod svojim rodným menom Rudy McDaniel. Neskôr po prijatí islamskej viery si zmenil meno na Jamaaladeen Tacuma. Vďaka producentovi Reggie Lucasovi sa v roku 1975 vo veku 19 rokov spoznal s Ornette Colemanom, ktorý si všimol jeho unikátne schopnosti. Jeho zmysel pre funk a free jazz dali nahrávkam Prime Time svoj jedinečný odlišný sound. Spoločne s Prime Time sa dostal v roku 1979 do show Saturday Night Live, čo neskôr Tacuma opísal v magazíne Musician ako jedno z najlepších živých vystúpení. Neskôr sa mu naskytla možnosť spolupracovať s menami ako James "Blood" Ulmer, Walt Dickerson, Chuck Hammer, David Murray, ale aj s vznikajúcimi hviezdami newyorkej scény ako Kip Hanrahan, David Moss, Bill Laswell a Anton Fier.
Jeho prvý sólový album Show Stopper vydal v roku 1983 pod labelom Gramavision, ktorý vychádzal z jeho vytvoreného free funového štýlu. V rovnakom duchu sa niesli aj jeho nasledujúce albumy v spoločnosti Gramavision Renaissance Man (1984), Music World (1986), Jukebox (1988), Boss of the Bass (1991). V 80-tych rokoch sa začal venovať aj čistému funku a R&B so skupinou Cosmetic. V ankete Downbeat „talent, ktorý si zaslúži viac pozornosti“ v roku 1981 získal najviac hlasov. Od začiatku 90-tych rokov bol naďalej aktívny a pôsobil v rozličných projektoch v pozícii lídra a sidemana, ale držal sa skôr v úzadí. Jednou z jeho najvýznamnejších počinov z tohto obdobia je duo album so saxofonistom Wolfgang Puschingom. V roku 2006 sa vrátil na výslnie jazzu, keď sa objavil na albume známeho zoskupenia World Saxophone Quartet - Political Blues. O rok neskôr sa spojil s Grant Calvin Westonom a Vernon Reid, s ktorými sformoval trio Free Form Funky Freqs. Taktiež sa podieľal na dvoch albumoch zaujímavého projektu Basso Nouveau, ktorá združovala dokopy výhradne basových hráčov.
K jeho posledným príspevkom patrí spolupráca so saxofonistom David Murrayom na albume Rendezvous Suite (Jazzwerkstatt, 2011). Dlhodobo koncertuje a spolupracuje so švajčiarskou speváčkou Erikou Stucky. V súčasnosti Jamaaladeen Tacuma pokračuje v koncertovaní a vedení workshopov. Najnovšie nahral album so skupinou Saxofour 25 Years of joy and fun. Jamaaladeen Tacuma na Slovensku vystupoval v rámci Jarných Bratislavských jazzových dní v roku 2009.
