Mladý americký trúbkar, pedagóg a producent, ktorého radia medzi prominentných jazzmanov súčasnej mladej generácie svetového jazzu – Jeremy Pelt. Odrazovým bodom v začiatkoch jeho kariéry bol silný vzťah a spolupráca so zoskupením Mingus Big Band. Vďaka tomu sa dostal k spoluprácam s najetablovanejšími jazzmanmi na scéne. Jeho herný štýl sa pohybuje v hraniciach moderného post-bopu a vychádza z tradícii Lee Morgana a Freddie Hubbarda. Jeremy Pelt oslavuje 40 rokov.
Narodil sa 4. novembra 1976 v Južnej Kalifornii. Na trúbke začal hrať už počas základnej školy. Vtedy sa venoval výhradne štúdiám klasickej hudby. Pre jazzovú dráhu sa rozhodol potom, čo sa pridal k stredoškolskej jazzovej kapele. To úplne zmenilo jeho smer a skončil na štúdiu improvizácie a filmovej hudby na Berklee College of Music v Bostone, kde získal bakalársky titul. Odvtedy sa pohybuje vo svete profesionálnych hudobníkov a spolupracuje s etablovanými jazzmanmi a skupinami ako Roy Hargrove, Ravi Coltrane, Greg Osby, Cassandra Wilson, The Mingus Big Band a mnoho ďalších. V roku 2002 debutoval pod značkou Fresh Sound s albumom Profile a o rok neskôr pokračoval s albumom Insight. Odvtedy vydal množstvo úspešných albumov ako Close to My Heart, Identity, Shock Value: Live at Smoke a November, pričom na každom ukázal ako rastú jeho technické schopnosti a muzikálna všestrannosť. Hudobne sa snažil zakomponovať harmonickú invenčnosť a modalitu. V roku 2010 sa upísal vydavateľstvu High Note a vydal album Men of Honor, ktorý bol inšpirovaný legendou Miles Davisom. O dva roky neskôr na seba upútal pozornosť prostredníctvom CD Soul. Množstvo kritikov a magazínov ho označilo ako jazzový album roku. Po tomto úspechu sa Jeremy Pelt mierne odklonil od typického straight-ahead jazzu a vydal sa smerom elektroniky a funku a to s nahrávkami Water on Earth a Face Forward.
Tento rok sa opäť navrátil ku tradičnejšiemu akustickému jazzu a spojil sily s legendárnym kontrabasistom Ron Carterom na albume Jiveculture (2016). Talentovaný trubkár má dobre rozbehnutú kariéru, plnú rôznorodých projektov. Jeho prínos má ťažisko hlavne v konzervatívnom straight-ahead jazze, ale kto vie, čo môžeme ešte od neho očakávať. U nás doma na Slovensku sme nikdy nemali možnosť obdivovať jeho interpretačné a ani skladateľské umenie.
