Hlásim sa s novinkami z Hlavy XXII !
Napriek včerajšiemu hokejovému finále na MS, sme hrali. Divákov nebolo samozrejme tak, ako býva za normálnych okolností, ale aj tak vyzeral klub skôr do polovice naplnený ako poloprázdny. Namiesto Maja Ševčíka si s nami na bicie prišiel zahrať Jožko Döme. Ako „warm up act“ sa s veľkým úspechom predstavil Jožkov 6-ročný syn Alexander, ktorý nám na klavíri zahral zopár skladbičiek.
S podobným úspechom s nami nedávno vystúpil bubeník Dávidko Hodek, ktorý je už ale skutočným profesionálnym hudobníkom a to napriek svojmu veľmi nízkemu veku - má iba osem (!) rokov.
V prvom sete sa predstavil doprovodný súbor The Trio v zložení Šrámek-Kalász-Döme a v jednej skladbe aj hráč na bongá Martin Madro. Vystúpenie tohto 17-ročného chlapca bolo príjemným prekvapením. Ak sa Martin bude hudbe venovať naďalej, môžeme sa tešiť, že nám tu čoskoro vyrastie ďalší schopný hudobník.
Po prestávke sa k nám pridal saxofonista Ľubomír ‘Dewcey‘ Tamaškovič. Jeho výkon v balade Say It (Over And Over Again) z repertoáru Johna Coltranea vyvolal ducha 60-ych rokov.
V prestávkovom súťažení a fľašu vína sa po dlhšej dobe nenašiel nikto, kto by dokázal identifikovať klaviristu Bill Evansa na nahrávke ‘Guys And Dolls Like Vibes‘ vibrafonistu Eddieho Costu. Táto nahrávka z roku 1958, ktorá vyšla nedávno v reedícii, má vynikajúcu zvukovú a hlavne umeleckú hodnotu.
V poslednej časti jamu prišiel na pódium opäť Ľubomír Tamaškovič a v dvoch skladbách si zahral aj bubeník Peter Szapu, ktorý sa práve vrátil z angažmánu na lodi. Peter je predstaviteľom Gadd-Wecklovskej školy hrania na bicie nástroje, podobne ako Oldo Petráš. Preto bolo celkom zaujímavé počuť ho s nami v jazzovom kontexte.
Jam-Session v Hlave XXII je ešte stále zaujímavou akciou, ktorú sa oplatí navštevovať. Napriek tomu, že sme (zatiaľ) bez peňazí z ministerstva kultúry, stabilná poslucháčska základňa dokáže „uživiť“ aj takéto umelecko-osvetové podujatie. Myslím, že je to dôvod na optimistickú náladu.