V Bratislavskom Kontakte beží od septembra zaujímavý projekt, ktorý chce svojou troškou prispieť k tak potrebnej jazzovej propagácii – večerné jazzové ateliéry. Redakcia Skjazz.sk sa rozprávala s iniciátorom projektu Tomášom Šprlákom.

* Mohol by si nám v priblížiť projekt jazzových ateliérov?

TOMÁŠ ŠPRLÁK: "Večerné ateliéry sú takým hybridom medzi pedagogickým kurzom a jam session. Konajú sa každý druhý utorkový večer v Kontakte, v centre Bratislavy. Sú otvorené hudobníkom všetkých úrovní - od úplných začiatočníkov až po zrelých hudobníkov, ktorí pod vedením profesionálnych jazzmanov hrajú v jazzovom ansámbli rôzne formy jazzovej hudby – od tradičného swingu po moderné groovy."

* Ako konkrétne prebieha jazzový ateliér?

TŠ: "Chceli sme poskytnúť priestor hráčom, ktorí majú s jazzom malé alebo žiadne skúsenosti – aby tam proste mohol prísť a cítiť sa dobre človek, ktorý vie možno len ako-tak čítať noty a pozná základy teórie, a doteraz jazz možno len počúval. Ale rovnako sme chceli aby ateliéry prinášali radosť a úžitok aj hráčom, ktorý sú úrovňou na prahu profesionality. Dramaturgiu ateliérov majú na starosti naši pedagógovia – Matúš Jakabčic, Gabo Jonáš, Jurgaj Griglák a Boris Čellár. Vyberajú skladby, na ktorých sa potom v skupine pracuje. Prvým krokom je prečítanie témy krátka analýza harmónie, následne sa pracuje na skupinovej interpretácii a potom improvizácii. Nič nie je povinné, ateliéry sú rozdelené na dve polovice podľa úrovne – aby si každý mohol prísť na svoje."

* Ako hodnotíš prvých šesť mesiacov fungovania ateliérov?

TŠ: "Veľmi pozitívne – začínali sme v septembri s malou dušičkou a na prvý ateliér sa nám prihlásilo takmer 40 ľudí, boli sme prekvapení a povzbudení veľkým záujmom. Postupne sa skupinka stabilizovala a dnes fungujú v podstate 2 ansámble. Prvý polrok sme zakončili spoločným koncertom a jam session a vďaka podpore nadácie Tatra Banky sa nám prednedávnom podarilo zabezpečiť financie aj na letný polrok.

Odozvy od účastníkov a pedagógov máme tiež veľmi pozitívne – ľudia oceňujú, že si môžu uvoľnene zahrať s profíkmi bez strachu a komplexov z toho, že by niekto posudzoval ich úroveň. Zároveň im konštruktívna spätná väzba pomáha v muzike vlastným tempom a podľa vlastných možností napredovať. No a myslím si, že sa nám podarilo vytvoriť uvoľnenú a priateľskú atmosféru, hneď vedľa je bar, takže to má celé taký neformálny charakter."

* Ako vlastne vznikol nápad večerných jazzových ateliérov?

TŠ: "Dalo by sa vlastne povedať že je to príbeh jedného frustrovaného pseudo-hudobníka (smiech)... Po absolvovaní klasickej gitary na ZUŠ som sa začal zaujímať o jazz a napriek tomu, že som nikdy nebol veľmi dobrý gitarista som istú dobu snil o dráhe profesionálneho hudobníka. Príležitostí na hranie ale nebolo veľa, a potom prišla vysoká škola, práca, rodina a hudba sa prirodzene dostala na druhú koľaj.

V tomto bode sa mi zdalo, že existujú iba dve možnosti: buď robiť hudbu „poriadne“, to znamená naplno a na profesionálnej úrovni, alebo ju radšej nerobiť vôbec. To je samozrejme nezmysel, ale príležitostí zahrať si jazz je pre amatérskych hudobníkov relatívne málo a tak som sa pomaličky prikláňal k druhej možnosti. No ale potom som sa kvôli práci presťahoval do Francúzska."

* Teda koncept pravidelných jazzových ateliérov si spoznal v zahraničí?

TŠ: "Vo Francúzsku som žil niekoľko rokov, a úroveň popularizácie jazzu je tam na celkom dobrej úrovni. Jazz sa tam hráva na mnohých hudobných školách, mnohé mestečká majú dokonca niekoľko fungujúcich amatérskych big-bandov. Existuje tam široká základňa hudobníkov, ktorí sa síce neživia hudbou, ale vo voľnom čase žijú jazzom. Práve pre týchto tam existuje veľa možností zahrať si a ďalej sa, hoci skromným spôsobom, v jazze vzdelávať – napríklad pravidelné jazzové ateliéry, ktoré fungujú v každom jazzovom klube.

Sám som veľmi ocenil možnosť zahrať si a rásť v muzike, ktorú som zažil vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko som zistil, že hoci existujú veľmi dobré iniciatívy v oblasti popularizácie jazzu, napr. výborná letná jazzová dielňa v Bratislave, Príbehy jazzu v Banskej Bystrici a mnohé ďalšie, ľudia ako ja, ktorí nemajú odvahu, prípadne zručnosti zúčastniť sa napríklad na jam session, si v  nemajú kde zahrať. Niekedy mám dojem, že jazz je u nás stále skôr prestížnou záležitosťou úzkej skupiny zasvätených, alebo dokonca hipsterskou pózou. A práve preto je každá forma osvety nejlepším spôsobom, aby sa jazz stal tým, čím bol pôvodne – ľudovou hudbou prístupnou pre široké publikum."

* Aké máte plány pre budúcnosť jazzových ateliérov?

TŠ: "Samozrejme by sme chceli pokračovať v pravidelnosti ateliérov a udržať ich dlhodobo – aby sa vytvorila akási tradícia. Snažíme sa do ateliérov zapojiť aj ďalších lektorov, najmä na bicie a dychové nástroje. Ďalšími, zatiaľ dosť abstraktnými nápadmi, je prepojenie ateliérov s nejakou pravidelnou jam session, alebo možno aj s letnou jazzovou dielňou v Bratislave. Aby sme svojou troškou prispeli k popularizácii a demokratizácii jazzu na Slovensku."