Po dlhšom čase sa oäť ozýva Juraj Kalász so svojím listom z klubu Hlava XXII, kde sa môžete stretnúť s jazzom a jam session každú nedeľu!
Jam-Session "Extra!" minulú nedeľu v Hlave XXII uviedlo koncert skupiny Gajlík/Bugala Quintet so zahraničnými hosťami z USA a Slovinska.
Vďaka osobným kontaktom našich dvoch študentov na Hudobnej akadémii v Grazi (BUgala a Gajlík), sa podarilo usporiadať koncert vynikajúcej úrovne.
Jednoznačnou hviezdou koncertu bol samozrejme bubeník Howard Curtis, ktorý v súčasnosti učí na Hudobnej akadémii v Grazi. Tento americký hudobník a pedagóg nielenže nahrával a účinkoval s mnohými svetovými hráčmi a orchestrami (Jimmy Dorsey, Kurt Rosenwinkel, John Abercrombie, Christian McBride, Rick Margitza, Bob Mintzer, Mulgrew Miller...), ale je aj autorom troch učebníc pre hráčov na bicie nástroje a knihy 150 transkripcií sól na vibrafón. Na kontrabase mu veľmi úspešne asistoval Steve Wood, mladý americký hudobník, momentálne žijúci v Slovinsku.
Táto dvojica hráčov ovplyvnila pozitívnym spôsobom snaženie celého kvinteta. „Podvihla“ hudobné dianie na svetovú úroveň. Rytmická interakcia a kompatibilita týchto dvoch hráčov je výnimočná. Na koncerte zazneli originálne kompozície Jure Pukla, Michala Bugalu a zaujímavý aranžmán skladby Bye-bye Blackbird Tomáša Gajlíka. Neformálnym leadrom tohto zoskupenia bol Jure Pukl, mladý slovinský saxofonista, známy zo svojho pôsobenia na Slovensku už v minulosti. U neho sa už s určitosťou dá hovoriť o vlastnom štýle hrania, ovplyvnenom hlavne Wayne Shorterom, John Coltraneom ako aj balkánskou ľudovou hudbou.
Ani naši chlapci sa medzi týmito ostrieľaným profíkmi „nestratili“. Tomáš Gajlík odviedol kus skvelej práce a to nielen ako hudobník, ale i organizátor. Bez neho by sa tento koncert nikdy neuskutočnil. Hudobne sa stále ešte len formuje, ale v silnej konkurencii kolegov z mladej generácie klaviristov (Šrámek, Krajňák, Kováč) jeho hranie rozhodne obstojí. Navyše, Tomáš ako doprovodný hráč je ideálnou voľbou, pokiaľ je prioritou harmonická pestrosť a empatia. Na záver som si nechal Michala Bugalu, ktorý ma najviac prekvapil. U neho je počuť kvalitatívny posun vpred. Jeho hra sa vyvíja smerom k modernému mainstreamu a počuť v nej vplyv takých hráčov, ako sú John Scofield a Kurt Rosenwinkel.
Pri písaní správ z podobných koncertov sa bohužiaľ stáva, že recenzenti na ne používajú merítka platné pre hudbu v Európe a často ignorujú fakt, že jazz je hudba postavená na odkaze afro-americkej tradície, a tá má iné základy než hudba v Európe. Myslím, že nie som sám, kto si je vedomý tohto rozporu. Aj minulá nedeľa nám poskytla dôkaz o tom, že jazz je americkými hudobníkmi chápaný a interpretovaný inak, než ich kolegami v Európe. Oba prístupy považujem za rovnocenné, ale ak chceme hovoriť o jazzovej tradícii, ten americký mi je bližší. Mám tým hlavne na mysli úlohu rytmu a postavenie jednotlivca v skupine hudobníkov.
V afro-americkej tradícii je jednotlivec viac časťou celku ako samostatným článkom, pričom na najvyššie miesto je vyzdvihnutá hudobná komplementarita postavená na exaktnom rytmickom cítení. Tú som cítil u americkej časti kapely viac ako u európskej. Bolo pre mňa veľkou školou vypočuť si, ako funguje rytmika v americkom mainstreame. Hlavne Howard Curtis hral s úžasným nadhľadom a skúsenosťou. Rytmická, technická a dynamická istota, s akou tento hudobník ovláda svoj nástroj a jeho doprovodnú funkciu, dáva takmer zabudnúť na 2 skvelé sóla, ktoré boli lahôdkou tohto vydareného koncertu. Po takmer dvoch hodinách skvelej hudby skutočne svetovej úrovne, sa Hlava XXII vrátila do svojho „normálu“. Znova sa súťažilo o fľašu vína, znova sa jamovalo, znova sme sa všetci dobre zabavili.
Ostáva mi len dúfať, že bratislavské publikum bude nabudúce počas koncertu takejto úrovne pozornejšie počúvať. Hovor v zaplnenej Hlave XXII pôsobil vo vzťahu k hudbe miestami veľmi rušivo, priam až neúctivo. Pritom sa nedá povedať, že by poslucháči nevedeli, že ide o koncert, keďže si zaň museli priplatiť...
Celkove však nie je dôvod na nespokojnosť. Jam-sessions úspešne plnia svoju úlohu, a to nielen z umeleckého, ale i komerčného hľadiska. Dáva nám to istotu ďalšej kontinuity.