Včera v Ateliéri Babylon som sa cítil ako na ceste okolo sveta s kapelou Marcusa Millera! Tento mág basovej gitary, ktorú povýšil na sólový nástroj, prišiel spropagovať svoj nový album s názvom Afrodeezia, na ktorom cestuje zo Západnej Afriky, cez Južnú Ameriku, Karibik až do Ameriky Severnej. Je to totiž stará otrokárska cesta. Najväčšou inšpiráciou pri komponovaní nových skladieb bola pre Marcusa Millera jeho nová rola a skúsenosť ako UNESCO Artist For Peace a hovorca organizácie Slave Route Project.

Počuli sme skladby ovplyvnené folklórom Západnej Afriky, brazílsku "odrhovačku" s melodickým motívom á la Late Night Show, či karibské Calypso. Miller hnal svojich mladých hudobníkov dopredu, pri sólach používal Davisovskú metódu očného kontaktu a hecovania, udeľoval priestor na sóla počas jazdy. Miller bol na pódiu jednoznačne vedúcou osobnosťou, nie však v zmysle predvádzania sa. Dával priestor každému a sám si strihol minimum sól. Druhým najdôležitejším na pódiu bol francúzsky perkusionista Mino Cinelu, ktorý dával skladbám tú správnu korenistú príchuť – raz z Afriky, inokedy z Karibiku, či Orientu. Jeho esencie boli obdivuhodné.

Prvý prídavok bol z pripravovaného albumu saxofonistu Alexa Hana a veru nebol mi po chuti. Zato druhý prídavok s orientálnou príchťou bol fantastickou bodkou za nádherným koncertom vo vypredanej sále. Aj selfie na pódiu Marcusa s klaviristom Brett Wilkliamsom svedčí o tom, že aj huoidbníci sa v Bratislave cítili výborne, ako my na hľadisku. Marcus, kedy prídeš znovu?