Flauta nie je typický jazzový nástroj! Na Slovensku by sa jazzoví flautisti dali spočítať na prstoch jednej ruky. Avšak už v blízkej budúcnosti pribudne ďalší interpret na tento nástroj. Pomaly sa prediera dopredu, naberá na sile počas zahraničného štúdia v Londýne, občas koncertuje aj doma v Bratislave a s istotou si plní svoj sen, ktorý stále silno sníva. Kto? Mária Reháková.

O svojich hudobných začiatkoch nám Mária Reháková (*1995) povedala: "Na priečnu flautu som začala hrať ako 10-ročná na ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave u pani učiteľky Valérie Bánovskej. Hudba ma očarila a venovala som jej stále viac a viac času. Po pár rokoch som začala chodiť po interpretačných súťažiach a dočkala som sa nejedného úspechu: Medzinárodná flautová súťaž Flautiáda 2011 – Zlaté pásmo; celoslovenská súťaž Nitrianska lutna 2011, kategória Hra na drevených dychových nástrojoch – 1.miesto, Cena za umelecký dojem, Laureát; celoslovenská súťaž Dni Miloša Ruppeldta 2012, kategória Hra na drevených a plechových dychových nástrojoch – 1.miesto, Cena za najlepší umelecký prejav; Medzinárodná interpretačná súťaž Rajecká hudobná jar – v sólovej hre – 1.miesto, v komornej hre – 1.miesto, Laureát."

Každé začiatky sú ťažšie, ale keď sú výsledky povzbudivé, aj tá drina ide akosi ľahšie. Každodenná a poctivá. Mnohé treba však aj oželieť. Mária ďalej hovorí: "Popri hraní klasickej hudby som sa začala zaujímať aj o jazz. Mala som veľké šťastie, že na našej ZUŠ som narazila na vynikajúceho jazzového saxofonistu a pedagóga Erika Rothensteina, ku ktorému som začala chodiť na hodiny jazzovej improvizácie. Naskytla sa mi možnosť hrávať v rôznych kapelách, či už v rámci našej ZUŠ, alebo mimo nej. Jazz sa postupne stal niečím, čomu som sa túžila v budúcnosti venovať profesionálne. Po dokončení stredoškolského štúdia na Gymnáziu Grosslingová 18 v Bratislave, som bola pevne rozhodnutá ísť si za týmto snom. Začala som chodiť na pomaturitné štúdium flauty na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave do triedy profesorky Ivici Gábrišovej, kde som nastúpila priamo do 3.ročníka. Tu som navštevovala aj hodiny jazzovej špecializácie u klaviristu Františka Báleša a saxofonistu Mila Suchomela. Popri tom sme začali nahrávanie CD so speváčkou Máriou Mladosievičovou, hrala som v predstavení Okteto pána Gézu na Malej Scéne a taktiež v Big Bande Mila Suchomela. V janurári toho roku som bola na prijímacích skúškach na Guildhall School of Music and Drama v Londýne na jazzové oddelenie a bola som prijatá. Zase som bola o krôčik bližšie k svojmu snu."

Mária Reháková reprezentuje na Guildhall School of Music and Drama v Londýne slovenské farby. Ako je to ide – o tom nám opäť povedala pár slov: "Tento školský rok tu začínam 2.ročník a musím povedať, že som z toho neskutočne nadšená. Byť v prostredí tak nadaných a pracovitých hudobníkov so špičkovými pedagógmi, v meste, kde to žije jazzom je veľmi inšpiratívne a motivujúce tvrdo na sebe pracovať! A taktiež ma to nesmierne baví. Popri štúdiu som začala rozbiehať pár vlastných hudobných projektov. V Londýne duo s gitaristom, či flautové duo so živou elektronickou hudbou. V Bratislave kapelu, s ktorou hrávame koncerty vždy keď prídem na Slovensko. V Londýne som bola taktiež zapojená do rôznych zoskúpení – Jazz Ensamble Ed Puddick, či GT Orchestra. Medzi moje najväčšie inšpirácie patria Chet Baker, Bobby Jaspar, Joe Farrel, Miles Davis a môj súčasný učiteľ na flautu Gareth Lockrane. V budúcnosti by som chcela okrem skladania vlastnej hudby a koncertovania taktiež nejakým spôsobom prispieť k vzdelávaniu v oblasti jazzu na Slovensku - aby to, za čím som ja musela ísť tak ďaleko, ďalšie generácie našli aj doma."

Môže sa to zdať, že jazzový život v Londýne je jednoduchý. Že popri štúdiu si študent môže každý večer vychutnávať obľúbený jazz v jazzových kluboch. Ale nie je to tak. Hoci má Mária ako študentka hudby voľný vstup do Ronnie Scott´s Jazz Clubu, kde vystupujú najmä svetové jazzové hviezdy najväčšieho kalibru, mnohorazy jednoducho nemá na ne čas. Poctivo na sebe neustále pracuje a zdokonaluje sa. Ide stále za svojím snom!

Mária Reháková sa nám v Bratislave ukázala aj so svojou skupinou (Tibor Feledi – klávesy, Michal Šelep – kontrabas a basgitara a Richard Volný – bicie nástroje) iba prednedávnom. V nedeľu večer sme jej mohli držať palce v bratislavskom Kafe Scherz. Pred plným auditóriom sa v dvoch setoch ukázala ako veľmi šikovná flautistka i speváčka. Samozrejme, že repertoár pozostával najmä zo štandardov a od takých autorov ako Chet Baker, Joe Henderson, Charlie Parker, Wayne Shorter, Michel Petrucciani, Jerome Kern a iní, ale Mária ponúkla i svoju skladbu s názvom In too deep, či slovenskú ľudovú Sadzila Anička v jej aranžmán.

Úprimný a vďačný potlesk jej bol, i celej kapele, odmenou. Avšak vedomie, že to čo robia, sa ľuďom páči, je tá najlepšia motivácia v započatom diele pokračovať. Hoci to nie vždy je ľahké! Preto držím Márii Rehákovej v ďalekom i blízkom Londýne všetky palce, aby svoj sen, ktorý stále sníva, časom premenila na realitu. Aby sa jej darilo a aby sme si čoskoro mohli vychutnávať jej rodiace sa majstrovstvo častejšie aj u nás doma!