* V roku 2014 ste s Maringotkou otvárali 40. ročník Bratislavských jazzových dní na hlavnom pódiu. Dnes sa venuješ brazílskej muzike, a popri gitare si začal aj spievať v portugalčine, čo sa stalo?

JURAJ HAVLÍK: "Stále hľadám hudbu, ktorá by ma napĺňala. A väčšinou je pre mňa motivujúce skúšať hrať hudbu, ktorú aktuálne počúvam. V roku 2014 mi brat posunul dokumentárny film o brazílskom básnikovi a textárovi Vinícius de Moraes, ktorý napísal napr. text azda najznámejšej brazílskej piesne Garota de Ipanema (Girl from Ipanema). Hoci mám gypsy jazz stále veľmi rád, tento film mi ukázal úplne iný harmonnický svet, inú rytmiku, inú atmosféru a iný jazyk. Nasledovalo zvláštne zistenie, že dá sa spievať aj v jazyku, ktorým nehovorím, hoci som dovtedy nikdy nespieval, no portugalčina ma čímsi oslovila. A tak som sa vybral na Erasmus do Porta. A hoci som počas svojho pobytu v Portugalsku portugalčinu len načal, a žiaľ som nestretol ani žiadnych brazílskych hudobníkov, samotu som vypĺňal nekonečným počúvaním Joãa Gilberta, hraním bossa novy na gitare a spoznávaním vlastného hlasu. Na konci roka 2015 som s tým išiel pred ľudí a bolo z toho nakoniec takmer 20 koncertov v roku 2016."

* Joãa Gilberta u nás relatívne poznajú, veď jeho dcéra Bebel Gilberto bola kedysi aj na Bratislavských jazzových dňoch. Miltona Nascimenta sotvakto pozná, nehovoriac o tom, že brazílsky hudobný svet je svet sám o sebe. Prečo koncertuješ práve s tvorbou týchto dvoch hudobníkov?

JH: "Hoci Joãa Gilberta poznajú ako jedného zo zakladateľa bossa novy, často podľa mňa poznajú skôr iné interpretácie, ako jeho manželky Astrud, Toma Jobima alebo súčasnejších interprétov. Keď Gilberto sám spieva a hrá, často to u nás ľudia považujú za nevýrazne či monotónne. Aj mne trvalo, kým si ma jeho prejav získal, no dnes sa úplne stotožňujem s tým, čo povedal Miles Davis, že aj keby João Gilberto len čítal noviny, dalo by sa to počúvať. V tej optimisticko-melancholickej "monotónnosti" vnímam akýsi až meditatívny kľud, a tým pádom aj oveľa väčšiu silu, pestrofarebnosť i disharmonickosť drobných zmien a nuansov.

Milton Nascimento je akoby úplne iná kapitola. Milton ma nekonečný rozsah, často spieva falzety a výrazovo miestami až kričí, hoci jeho tvár zostáva stále akoby pokojná, s vedomím, že zďaleka sa nedotkol hranice svojho hlasu. Asi aj preto s ním hrávali hudobníci ako Wayne Shorter, Herbie Hancock či Pat Metheny. A navyše v porovnaní so Gilbertom mal Milton v 60. a 70. rokoch za sebou našliapanú kapelu a občas taktiež orchester, čiže miestami by sa to dalo prirovnať ku King Crimson, miestami ku Beatles a miestami až k nejakej sakrálnej hudbe. Hoci je to stále akoby o krok inde, nakoľko neupúšťa od brazílskych koreňov. Gilbertova bossa nova znie väčšinou upokojujúco, texty o radosti z nenaplnenej lásky. Milton Nascimento mrazí, veď album Milagre dos Peixes (1973) bol aj čiastočne cenzurovaný, v tej hudbe cítiť iné utrpenie, texty o otroctve i diktatúre, je v podstate angažovanejší. Koncertujem práve s ich tvorbou asi len preto, že ma zatiaľ z brazílskej tvorby najviac oslovili, chcem sa o to podeliť, a často ma nič iné ani nebaví hrať."

* Čo to znamená hrať brazílsku hudbu 60. a 70. rokov dnes na Slovensku? Má koho osloviť?

JH: "Ja v pozadí ešte vnímam otázku, že čo to znamená dnes vlastne koncertovať? To by bolo na osobitný rozhovor, ale ako vraví vzácny kamarát Pablo (s ktorým vačšinou koncertujem formou dvojkoncertov), keď bol ešte pred 10-15 rokmi koncert napr. v takom Zvolene, bola to udalosť, na ktorú sa ľudia chystali a tešili. Dnes si človek dobre že nie neplatí vlastný koncert, aby potom hral ľuďom "ako křoví". A to je že akože prehnané, ale posun tu zrejme nastal, a vplyv má predovšetkým asi aj vývoj dostupnosti hudby, ale to by bolo tiež na ďalšie rozhovory...

Aby som odpovedal na otázku, ak o niečom vo svojom živote nepochybujem, tak je to sila, ozajsnosť, aktuálnosť tej hudby, a jej schopnosť osloviť. Či to moja interpretácia prenáša, to nech uzná poslucháč. Ja verím, že to robím poctivo i autenticky, i keď stále je neskutočný priestor, kam sa to dá posunúť. A čo sa týka slovenského publika, je to ako všade inde aj o hľadaní "hudobne vnímavých ľudí", nakoľko priamych fanúšikov tejto hudby je na Slovensu veľmi málo. A to je aj jedna z mojich súčasných výziev – hľadať "hudobne vnímavých ľudí" - keď ich nachádzam, tak to podľa mňa funguje."

* V marci chystáš štyri koncerty venované Miltonovi Nascimentovi, tri na Slovensku a jeden v Česku. Prečo by sa mali ľudia prísť pozrieť na Tvoj koncert?

JH: "Verím, že som kľúčové veci už uviedol. 3.3. pozývam do Žiaru nad Hronom (Shatni Art Café), 4.3. do Bombury v Brezne, 15.3. do Brna (Music Lab) a 24.3. do Jazz klubu 12 v rodnej Banskej Bystrici. Okrem Bystrice pôjde vždy o dvojkoncert s Pa(b)lom Gajdošom, ktorý zahrá vlastnú tvorbu i nehrávané angloamerické pesničkárske poklady 60. a 70. rokov, a v prípade Bystrice zahrám okrem Miltona Nascimenta aj bossa novu Joãa Gilberta. V máji chystáme Prešov, čoskoro opäť Bratislavu a chcel by som veľmi dotiahnuť aj jedných Brazílčanov, ktorých som nedávno stretol na výbornom koncerte vo Viedni. Ešte by som možno nalákal, že neviem o nikom, kto by sa v európskom kontexte venoval Miltonovi Nascimentovi, už vôbec nie v minimálnom prevedení gitara a spev. Budem sa tešiť, ak si prídete vypočuť koncert."

Vždy aktuálne info tu: www.jurajhavlik.tumblr.com