Priznám sa, čítal som zopár reakcií na vystúpenie Bobbyho McFerrina v Bratislave na niekoľkých diskusných fórach – a je mi z nich zle!
Vždy sa ľahšie píše negatívne, ako pozitívne. Vždy my Slováci chceme byť svetoví – nech sa deje, čo sa deje. Pre mňa osobne to bol koncert pre dušu, o radosti zo života a pozitívnej energii. Nie vždy sa všetko podarí na 100 percent, ale aj o tom je život.
Aj Bobby vyzeral byť trošklu unavený, pomalšie sa rozbiehal. Viem, že skúška bola krátka, na dohovory so Zborom bratislavského konzervatória, či Close Harmony Friends alebo s Luciou Lužinksou bolo málo času – rátajme minúty. Ale Bobby má tieto koncerty založené na improvizácii, na momentálnej nálade a kreativite. Tak načo dlhé dohovárania a skúšky?
Zbor bol podľa mňa v pohode, takisto Lucia Lužinská chytila šancu pevne do rúk. Pesničku, ktorú spievali Close Harmony Friends, si Bobby z troch ponúkaných, vybral sám! To, že nedopadla práve najlepšie je fakt. No a čo? Idem ďalej. Publikum si zaspievalo, aj traja Bobbym vybraní dobrovoľníci sa držali statočne a zvládli dobre svoje minivystúpenia. Všetci sa bavili, nálada bola výborná.
Všetci lamentujú, že nebol prídavok! No a čo. Bobby je práve známy tým, že na koncerte dá zo seba všetko. Na koncerte povie všetko, čo chcel. Tak aký prídavok? Bobby prídavky nedáva, iba ak veľmi, veľmi zriedkavo.
Nie aby sme sa tešili, ale radšej hľadáme chyby, chybičky. To už patrí k našej povahe slovenskej!
Ja som sa na koncert tešil, tešil som sa počas neho i po ňom! Na chybičky som zabudol a v srdci mi zostali iba pozitívne veci.A o nich hovorím a budem o nich rozprávať každému, kto sa spýta na môj názor na koncert Bobbyho McFerrina v Bratislave!