Včera vo veku 73 rokov zomrel nečakane filmový a televízny režisér Jozef "Boby" Novan! Všetci ho veľmi dobre poznáme vďaka záznamom Slovenskej televízie z festivalu Bratislavské jazzové dni, ktoré od roku 1978, kedy sa festival presťahoval z bratislavského V-klubu do PKO, režíroval práve Boby Novan. Natočil aj dokument – zmapovanie festivalu – 25 rokov Bratislavských jazzových dní.
K jazzu sa dostal cez filmovú hudbu, najmä hudbu Glenn Millera. Od troch rokov hrával na akordeóne a noty čítal skôr ako abecedu. Začalo sa mu páčiť všetko, čo swingovalo. Zamiloval sa do Modern Jazz Quartetu a do frázovania Milt Jacksona a jeho vibfafónu. A tak prešiel z akordeónu na vibrafón. Koncom 50-tych rokov už hrával s Lacom Déczim a Milošom Jurkovičom. Svoj prvý vibrafón kúpil od bratislavského rómskeho hudobníka, ktorého volali Bublina.
Bol spoluzakladateľom Bratislavského Jazzového Quarteta (Gerhardt, Riška, Halász a Novan) v roku 1959. Ako povedal samotný Boby Novan: "V roku 1962 sme hrali na Medzinárodnom Jazzovom festivale v Karlových Varoch, získali sme tam prvé miesto. Už cestou v lietadle sme sa dohodli, že skončíme, že ďalej nevieme existovať. Zistili sme, že touto hudbou sa neuživíme a aby sme ju robili ako hobby, na to už niet času. Laco išiel na vysokú školu, Gusto Ryška bol tiež na škole. Ondreička sa ťahal viac k novinárom a k spisovateľom, zaujímalo ho vydavateľstvo. Ja som práve zmaturoval a teraz čo? Akordeón? To ma nelákalo. Vibrafón? Offerman mi ponúkol príležitosť ísť na turné okolo sveta, ale odmietol som. Bol som už ženatý, dokonca sme mali už aj dieťa. Vedel som, že to nie je cesta pre človeka, ktorý si mieni udržať rodinu. Tak som sa zamestnal v televízii." (úryvok z knihy Alexander Strieženec: Jazz na Slovensku 1940 – 1970 (v rozhovoroch), vydavateľstvo OZ SkJazz, 2011).
A tak sa Boby Novan venoval jazzu ako filmový a televízny režisér a hovorí o tom: " Ja mám doma klavír, ja mám doma harmónium, mám možnosť zahrať si kedykoľvek. Ten obdiv pre muzikantský kočovný život a to spoluhranie sa nestal živnou pôdou pre môj intelekt. Ja som sa vytešoval, keď som urobil dobrý filmový dokument. V tej réžii môžete tvorivosť a predstavivosť uplatniť takisto, ako v hudbe. A okrem toho, ja sa považujem za človeka, ktorý jazz na Slovensku svojím spôsobom prezentoval od jeho začiatkov. V rámci svojich možností som vždy pomáhal tunajším jazzovým aktivitám." (taktiež zo spomínanej knihy)
