Prednedávnom mi môj piešťanský jazzovo – fotografický kamarát Vojto Hanka poslal mail, kde mi ponúkol motto svetového gitaristu a skladateľa Bill Frisella, ktoré je viac ako výstižné. "Málokto si dnes uvedomuje, že je omnoho ťažšie hrať jednoducho a čisto ako „mastiť“ bleskurýchle sóla. Prosté melódie odrážajú to, čo máte vo svojom vnútri, sú istým „statementom“, ktorý nedokáže presvedčivo vyznieť, pokiaľ v sebe nemáte vnútornú rovnováhu. Rýchlosťou zakryjete mnoho, ale pri čistej melódií idete s kožou na trh. Je to otázka hudobnej vyspelosti, a samozrejme, hodnotového rebríčka. Vymyslieť komplikovanú jazzovú tému so zložitou štruktúrou nie je také náročné, ako by sa na prvý pohľad zdalo, ale napísať melódiu, ktorá vám bude preznievať v hlave aj niekoľko dní po koncerte, nedokáže hocikto. Métou je pre mňa písať ako Joe Zawinul – úsporne a v niekoľkých tónoch podať zázrak. To je v hudbe najťažšie."

                                                                                          William Richard Frisell