Ozývam sa, ako inak, so správami z nedelňajšieho jamovania v Hlave XXII.
Diváci, pravdepodobne zneistení minulotýždenným prerušením a krásnym počasím, sa začali trúsiť až okolo 20,00 hod. (Uvažujeme o presunutí začiatku z doterajších 19,00 na 20,00 hod. Pravdepodobne od mája.) Okolo deviatej bola Hlava takmer plná (v poslednej dobe, čo som nebol doma, vraj bežná prax). To už sme mali za sebou prvý set, v ktorom hralo The Trio. V podstate sme hrali repertoár z lode, väčšinou skladby Jimmyho Van Heusena, ktoré má veľmi rád Ľubo Šrámek.
V druhom sete sa na tenorsaxofóne predstavil tromi skladbami Ľubomír „Dewcey“ Tamaškovič a v jednej skladbe s improvizáciou Oliver Hoppe na sopránsaxofóne. V prestávke sa súťažilo o fľašu bieleho vína z Moravy a správnou odpoveďou boli mená dvoch tenorsaxofonistov: Johnny Griffin a Eddie „Lockjaw“ Davis. Počúvali sme ich spoločný album z roku 1961 Battle Stations. Okrem neho mali možnosť návštevníci Hlavy XXII počuť v prestávke najnovší album Hank Jones & Joe Lovano - Kids Duets Live At Dizzy's Club Coca-Cola.
V treťom sete sa predstavil na jazzovom jam-session americký lektor angličtiny a bluesman Bill „Harp“ Hamilton. Zahral na ústnej harmonike a zaspieval dve bluesové pesničky. Treba povedať, že Bill úspešne účinkuje s rôznymi špičkovými kapelami v susednom Poľsku.
Okrem neho sa ešte na záver prvýkrát v Hlave XXII predstavil mladý huslista Ján Kružliak (študent bratislavského štátneho Konzervatória) a opäť neúnavný Ľubomír Tamaškovič.
Priznám sa, že mám veľkú radosť z toho, že jam-session funguje, prináša radosť hudobníkom a zábavu poslucháčom.