Najlepšie na záver?
Určite pre mnohých návštevníkov Janáčkovho divadla áno. Už pri koncerte Dana Bártu a Robert Balzar Tria som opisoval súvislosti medzi výberom miesta, dramaturgiou a publikom. To isté samozrejme platilo aj na druhé vystúpenie posledného festivalového večera a koncertu.
Eddie Palmieri – skladateľ, aranžér, klavirista a hráč na klávesové nástroje patrí k najpoprednejším predstaviteľom latin jazzu. Prezývajú ho “Slnko latinsko-americkej hudby” a počas svojej bohatej kariéry (na scéne pôsobí vyše 50 rokov!) zozbieral 9 cien Grammy – tú najčerstvejšiu má z tohtoročného odovzdávania za spoločný album s trubkárom Brian Lynchom s názvom Simpatico!
Pred rovnými 10 rokmi vystupoval aj na Bratislavských jazzových dňoch a zožal veľký úspech. Tu v Brne tomu nebolo inak. Šešťčlenný súbor – Eddie Palmieri – klavír, klávesy a spev, Brian Lynch – trúbka, Yosvany Terry – altsaxofón, Jose Claussell – timbales, Vicente Rivero – congas a Ruben Rodriguez – kontrabas to pekne rozpálili hneď od začiatku. Nedali publiku obligátne minúty na pozvoľný rozbeh, ale karibské slnko vykúklo a svietilo naplno bez varovania! Výborne šľapala rytmika, na ktorej mohli stavať svoje sólistické výkony všetci ostatní, avšak ani jednotliví členovia rytmiky sa nedali zahanbiť, keď im Eddie dal priestor na sólové predvedenie sa. Mne sa zo všetkých najviac páčil trubkár Brian Lynch, veľmi nenápadný chlapík, ale zato trpezlivo a pedantne budujúci svoje chórusy, vhodne dopĺňal svojich kolegov a bol pravou rukou leadra Eddieho.
Prídavok bol zákonitý, publikum očarené až rozvášnené a tak rozchod pred polnocou bol príjemnejší – bolo o čom debatovať.
Festival Jazz Fest Brno má za sebou šiesty ročník. Úspešný ročník, pretože dramaturgia – Vilém Spilka – vie uvážene do šiestich dní rozvrhnúť dramaturgiu festivalu tak, aby si každý prišiel na svoje, aby festival ponúkol v celej svojej šírke moderný jazz a každý si našiel to, čo ho zaujíma najviac. Či konkrátna odnož jazzu alebo osobnosť, ktoré festival ponúka. Neodmyslitelnou súčasťou sú nočné jam session po koncerte priamo v centre diania (Semilasso), kde vznikajú nové hudobné praiteľstvá, náhodné rozhovory, či dokonca iba akési jazzové okukovačky. A netreba zabudnúť ani na finančné zázemie festivalu – Vlastimil Trllo – ktoré je vynikajúce a aj vďaka nemu môžeme takmer celý týždeň sledovať nielen zaujímavé pramienky jazzového veľtoku, ale i popredné osobnosti svetovej, ale i domácej jazzovej scény. Jazz Fest Brno si tak stále viac upevňuje veľmi silnú pozíciu stredouerópskeho festivalu, s ktorým treba vo svojom kalendári pevne rátať! Vždy na jar.