Hovorí sa, že každý poriadny jazzový festival, by mal predstaviť jeden jazzový big band!
A v Nemecku hádam nie je lepší jazzový big band, snáď s výnimkou NDR Big Bandu z Hamburgu, ako je ten k Kölnu – West Deutsche Rundfunk Big Band. Ide o  orchester s multifunkčným zameraním. Členom orchestra nerobí žiadne problémy zahrať akúkoľvek hudbu s akýmkoľvek obsahom. Od hudby zlatej éry swingu až po najmodernejšiu súčasnosť, od vtedajšieho po súčasne aktuálne. Big Band zvykne často i spolupracovať s rôznymi dirigentami a sólistami. Do Viersenu prišli americká skladateľka a dirigentka Maria Schneider a Gary Versace.
Tá sa narodila v americkej Minnesote, začínala v 5 rokoch na klavíri. Po presídlení do New Yorku študuje u Boba Brookmeyera kompozíciu. V roku 1985 nastupuje ako asistentka ku Gil Evansovi a aranžuje hudbu k The Colour Of Money a európskemu turné Stinga v roku 1987. V roku 1993 diriguje Gil Evans Orchestra na festivale v Spoleto s kúskami ako Miles Ahead, Porgy a Bess, či Sketches Of Spain.
Gary Versace je absolútne nejazzové meno, ale o to si ho viac ľudí zapamätá. Organista, klavirista a akordeonista Gary Versace v posledných rokoch povyhrával niekoľko cien, ako i cenu časopisu Down Beat pre malé skupiny. Momentálne Gary žije v New Yorku a je profesorom na University Of Manhattan.
V predvedenom programe sme počuli iba kompozície Marie Schneider, kde striedala ako typická ženská rôzne nálady – melanchóliu, vášeň, cez liber tango až po expresívne výrazy. Bolo zaujímavé sledovať jej prácu s orchestrom, ako jedným jediným gestom ovládala, až na jednu výnimku, čisto mužský orchester. Ale treba zase povedať, že toto nebola ich prvá spolupráca. V skladbe Skippy najviac vynikla barytónsaxofonistka a flautiska Karolina Strossmayer. A ako jediné dve ženské na pódiu si aj patrične nahrávali.
Gary Versace zahral kvalitne, zodpovedne, ale bez väčších emócií, chuti a zápachu.
Celkovo to bola výborne zahratá, výborne napísaná a zaranžovaná jazzová párty, so všetkým, čo k tomu patrí!