Vrcholom piatkového večera vo Veľkej sále, ale i na celom festivale, pre mňa bolo vystúpenie trúbkového mága Toma Harrella!
Po štúdiách Tom Harrell nastúpil do Stan Kanton Orchestra a rovno na turné. Potom vystriedal malé i veľké obsadenia ako: Woody Herman Big Band, Azteca, Horace Silver Quintet, Sam Jones Big Band, Lee Konitz Nonet, George Russell Band, Mel Lewis Orchestra, či Charlie Haden Liberation Orchestra. Samozrejme, že nahrával albumy s takými jazzmanmi ako: Bill Evans, Dizzy Gillespie a mnoho ďalších. V rokoch 1983 – 1989 hrával Tom Harrell v Phil Woods Quintet (aj v roku 1988 na festivale Bratislavské jazzové dni), s ktorým pochodil celý svet a celý svet spoznal Tom Harrella. Žiaľ Toma Harrella postihla choroba – začali sa u neho objavovať symptómy schizofrénie, ktoré mu však zázračne ustupujú, keď priloží k svojim zničeným perám trúbku!
Priznám sa, na toto jeho vystúpenie som sa veľmi tešil, hoci som v lete 2005 videl a počul Toma hrať vo viedenskom Porgy a Bess klube. Takisto jeho spoluhráči (Jimmy Greene – tenorsaxofón, Danny Grisett – klavír, Ugonna Okwegwo – kontrabas a Neal Smith – bicie nástroje) napatria k žiadnym béčkam. Obdivuhodný je najmä výkon kontrabasistu Ugonna Okegwoa, ktorý vždy odovzdá na pódiu vyše 100% výkon. Bolo krásne sa započúvať, ako trúbka a tenorsaxofón unisono priadli, v tej pohodovej, nenásilnej, čitateľnej nálade a nekonfliktnom rukopise Tomových skladieb. Tá jednoduchosť - tá bola priam fascinujúca! Nič ťažké, ale vymyslieť to – to je ozajstný kumšt. Prídavky by nemali konca kraja, ale jeden musel namaškrtenému publiku stačiť!