Hudobná pocta veľkému Clifford Brownovi! Vysoko kvalitne obsadená formácia, vedená top tenorsaxofonistom Benny Golsonom, sa skláňa pred umením trubkára Clifforda Browna, ktorý zomrel veľmi mladý – ako 26-ročný pri autonehode (1930 – 1956). Za svoj krátky život sa však svojou hrou dostal medzi trubkársku elitu – Dizzy Gillespie, Miles Davis, či Fats Navarro a takisto zanechal mnoho vynikajúcich kompozícií.
Jeho hudobná kariéra trvala iba 7 rokov, z toho dva roky s ním hrával aj Benny Golson, ktorý o ňom, jeho hre a hudbe porozprával neuveriteľné story veľmi pútavým spôsobom, ktoré zaujali všetkých. V roku 1957 sám Benny Golson skomponoval na počesť Clifforda Browna jednu z najkrajších balád na svete – I Remember Clifford, ktorá dala aj meno celému programu – We Remember Clifford, ktorý bol pripravený na jeho 50. výročie úmrtia.
V skupine hralo niekoľko zvučných mien – okrem spomínaného Benny Golsona to boli: Eddie Henderson – trúbka, Philip Harper – trúbka (namiesto avizovaného Briana Lyncha), na klavíri hral Mike LeDonne a rytmika už hviezdnejšia ani nemohla byť – Buster Williams – kontrabas a Al Foster – bicie nástroje. Toto sexteteo odštartovalo skvelú zábavu, síce plnú spomienok a trochu i sentimentu, ale inak vynikajúcich výkonov a úprimnosti, skladbou Joy Spring. Nasledoval Take the „A“ train a samozrejme, že nemohla chýbať spomínané balada I remember Clifford, ako vrchol spomienok. Mladý Philip Harper sa ukázal ako šťastná voľba a náhrada, pretože jeho moderný pohľad, cez prizmu tradície bol jednoducho skvelý. Nenápadný, ale pracovitý Eddie Henderson – tiež na trúbke, absolútne spoľahlivý a hrou skvostný Buster Williams na kontrabase a šťavnatý a chrumkavý zároveň Al Foster na bicích vhodne dopĺňal pre mňa neznámy klavirista Mike LeDonne.
Skvelá zábava, more príjemných spomienok, tradícia na dlani – to všetko za 90 minút sme mohli prežiť v súkromnej rozkoši z hudby zvanej jazz!