Táto firemná formácia nemenovanej automobilky prišla s hudbou, v ktorej sa odrážala súčasná vážna hudba 20.storočia, moderný jazz na pulze dňa, vokálna hudba stredozemného mora, či piesne z Amerického Songbooku. Obsadenie sa počas jednotlivých kompozícií často menilo a tak sme boli neraz svedkami dua tria, kvintetu až po oktet. Aj obidve speváčky predvádzali odlišné postoje. Klasická a stoicky pokojná Norma Winston a na druhej strane stála energická Maria Pia DeVito, niečo ako symbióza Urszuly Dudziak a Bobby McFerrin v sukni. Celý rytmiku poháňal známy bubeník Bruno Castellucci, robustný, ale priateľský zároveň. Trubkár a umelecký vedúci celého zoskupenia Uli Beckerhoff priamo na pódiu pomocou krabičiek vytváral rôzne efekty, napríklad hudobné slučky, na základe ktorých sa odvíjal príbeh ďalší a ďalší. Priznám sa, táto kombinácia prílišného rozumu a mála emócií mi veľmi nevoňala a nechala ma počas celého koncertu chladným.
Na záver sme sa dočkali milého prekvapenia – pesničky Happy Birthday, pretože sama prekvapená Norma Winston mala práve narodeniny!