Skladateľ, aranžér a klavirista Emil Viklický dávno prerástol hranice severomoravského regiónu, či dokonca českých luhov a hájov. Takisto prerástol hranice jazzu, pretože zložil operu a venuje sa i súčasnej vážnej hudbe, spája jazz s moravským folklórom, ale pre neho je najtypickejšia podoba jazzového mainstreamu vo svojom triu. Toto trio pôsobí spolu pekných pár rokov: Emil Viklický – klavír, František Uhlíř – kontrabas a Laco Tropp – bicie nástroje a dokáže odolávať nepokojom, náladám, vkusom, či ďalším nepriazniam počasia a iných škodlivých vplyvov. A táto trojica bola zároveň zárukou toho, že vytvorí spolahlivú platformu pre pomyselný tenorsaxofónový súboj dvoch slovenských hosťov.
Ľubomír Tamaškovič, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, patrí k výraznýnm postavám slovenského jazzu už od prvej polovice 60-tych rokov minulého storočia, kedy začínal s Lacom Déczim a Viktorom Hidvéghym. V tej druhej polovici rovnakého dasaťročia sa vydal do Paríža, kde vydržal až do roku 1973, kedy sa vrátil domov. Príležitostne hrával v skupinách Laca Gerhardta, Gaba Jonáša, či Doda Šošoku. S Emilom Viklickým sa stretáva už koncom 70-tych rokov, kedy prijal pozvánku stať sa členom Československého Quarteta. V nasledujúcej dekáde to bola formácia espruit a na záver uplynulého storočia boli jeho partnermi gitarista Igor Jančár a bubeník Jozef Dodo Šopšoka vo free jazovej zostave Meditation Jazz trio.
Milo Suchomel patrí k mladej generácii slovenského jazzu, skladateľ, aranžér a soprán a tenorsaxofonista. Držiteľ niekoľkých medzinárodných ocenení, v roku 2003 mu vychádza debutový album so svojím kvartetom, … Spolupracoval so všetkými významnými slovenskými jazzmanmi, ale takisto organizuje aj spolupráce medzinárodné – Gabor Bolla, …
Vystúpenie tohto zoskupenia bolo ohrozené, pretože zlé poveternostné podmeienky na ceste Bratislava – Přerov nedovolili dvom slovenským tenorom absolvovať skúšku a koncert bol takiszto ohrozený. Ale 15 minút pred začiatkom auto dorazilo a tak iba po dohovoroch v šatni sa mohlo začať.
Základ výbornému vystúpeniu dala zohratosť tria Emila Viklického, ku ktorej sa pridali aj šarm Ľuboša Tamškoviča, precíznosť Mila Suchomela, drive Laca Troppa, spoľahlivosť Frantu Uhlířa a absolútny nadhľad Emila Viklického. Na tento koncert som sa tešil a som rád, že som ho mohol absolvovať. Moja počiatočná eufória sa nielen potvrdila, ale aj prehĺbila. Počuli sme skladby Emila, či Mila a samozrejme štandardy. Ale aj tak všetkým skladbám kráľovala Melissa od Mila Suchomela, jedna z najkrajších balád, aké poznám.