Jeden z najväčších jazzových spevákov sa volá Mark Murphy! Vo svojich 75-tich rokoch je stále aktívny - koncertuje, cestuje a spieva. Je jediný, ktorý môže súťažiť v rebríčkoch s Kurtom Ellingom. 4-razy vyhral svoju kategóriu v čitateľskej ankete časopisu Down Beat (1996, 1997, 2000 a 2001) a získal šesť nomináciií na Cenu Grammy.
Svoj vek sa snaží Mark Murphy zakryť hrubou vrstvou makeupu, šminiek, či očných liniek, ale jeho hlas je stále svieži, jasný, s výbornou intonáciou, či rytmickým cítením. Obdivuhodný je i jeho rozsah a celková muzikálnosť. Do Přerova prišiel s mladučkými hudobníkmi. Iba trubkár Ryan Carniaux bol z Ameriky – ostatní traja z Nemecka: Thomas Rückert – klavír, Henning Gailing – kontrabas a Dennis Freshe – bicie nástroje. Tí získavajú popri Markovi jedinečnú školu jazzového hrania priamo na pódiu, školu ostražitosti, pretože Mark menil počas skladieb nielen, tempo, či náladu skladby, ale i skladby samotné!
Koncert začal s All The Blues s textom Marka Murphyho. Nasledovali Sumertime a Autumn Leaves s francúzskym textom, potom Bye, Bye, Blackbird s pekným sólom so slákom na kontrabase, kde sa Mark ukázal i ako majster scatu! My Funny Valentine, Moonlight In Vermon, či My One And Only Love. Obrovský nadhľad, pokoj a istota! Potom nasledovala inštrumentálka, cez ktorú si šiel Mark oddýchnuť do zákulisia, čo prirodzene nahnevalo usporiadateľa, či vykloktať hrdlo koňakom. Oddýchnutý a posilnený spustil Stolen Moments, krásne bolo deuto vokál - kontrabas, a opäť bolo všetko v poriadku. Aspoň v hľadisku.
Relatívne krátke vystúpenie, pár minút viac ako hodina, ukázalo, že s Markom treba ešte rátať, že ešte môže miešať karty vo vokálnom pokry.
V evidentne dobrej nálade nám vzal aj poslednú možnosť poskytnúť nám rozhovor, keď s dvomi dámami, na zmätenie nepriateľa, opustil usmiaty svoju šatňu. Tak niekedy nabudúce.