Ospevovaná, PR článkami tlačená hviezda jarného festivalu, na plnej čiare sklamala!
To si treba priznať a nehľadať výhovorky so zvukom, únavou a všeličím iným. Hudobne nesúrodý materiál, čo speváčka a basgitarista Rhonda Smith so svojími hudobníkmi predviedla – by možnože až tak nevadil. Veď Herbie Hancock a Rush sa môže znášať na jednom pódiu. Ale prísť na festival s tromi koncertami a nemať ani jednu vlastnú skladbu – to je už trúfalosť. A navyše, keď ma predchádza povesť skvelej basgitaristky a speváčky. Neviem, kam sa podel „kompozičný a spevácky talent, ktorý predviedla na svojich dvoch autorských albumoch Intellipop (2002) a RS2 (2006)“. Nič také som nepostrehol. A nebolo to určite mojím skorším odchodom z koncertu, hoci takýto nesúhlas práve nemávam vo zvyku. Najlepšie sa mi kapela páčila, keď si Rhonda dala jednu skladbu pauzu – to kapela šlapala a mala aj hlavu a pätu. Po príchode Rhondy, sa tento chvíľkový závan kyslíku stratil. A nepomohla ani násilná show, typu „vstaňte, tlieskajte, spievajte a bavte sa!“ Škoda, za tie peniaze sme si mohli užiť lepšiu hudbu aj bez "veľkého" mena!