Najzáhadnejšia formácia celého festivalu!
Na žiadnom plagáte ste sa nedočítali a dokonca ani vo festivalovom bulletine vloženom do denníka Sme, že Janko Fabrický so skupinou Overt Act má vystúpiť! Z nepochopiteľných príčin sa nedostal na plagát a pritom skupina nebola bookovaná na poslednú chvíľu! Pretože koncert Richarda Bonu a Jan Farbicky´s Overt Act bol naplánovaný niekoľko mesiacov predtým, ako sa mal konať (pod hlavičkou Bratislavský jazz club číslo 23). Až neskoršie sa dohodol organizátor festivalu agentúra Rock – Pop s Bkis na „pričlenení“ tohto koncertu k festivalu, ktorý takto v Bratislave trval dva dni. Toľko na úvod.
Janka Fabrického si pamätáme ako jedného z najžiadanejších bubeníkov svojej doby – 80-te roky. Ešte pred prevraton v roku 1989 odchádza za svojou manželkou do Švajčiarska, aby neskoršie skúsil šťastie v Los Angeles. Tu to však po ôsmych rokoch balí a celá rodina sa v roku 2002 vracia do švajčiarsakeho Bernu, kde žije a pracuje doteraz.
V rubrike Rozhovory si môžete prečítať 1.časť (http://www.skjazz.sk/rozhovory.php?zobraz=2091) a druhú časť (http://www.skjazz.sk/rozhovory.php?zobraz=2106) rozhovoru sa Jankom o jeho pôsobení hlavne v Amerike.
Janko prišiel na festival s hudobníkmi, ktorí vyše desať rokov hrávali s legendárnym Billy Cobhamom, u ktorého to zabalili pred letom 2007. Austrálsky gitarista, vyše 15 rokov žijúci v Londýne, Carl Orr a nemecký basgitarista Stefan Rademacher boli plne vyťažení a časovo podriadený Billymu a aj preto Janko Fabrický prišiel koncertovať domov až po dlhšej odmlke. Štvrtým do partie, ako Janko hovorí:“ aby sme si vylepšili vekový priemer“, bol mladý švajčiarsky klávesák Adreas Renggli.
Priznám sa, čakal som búrlivý jazz-rock, plný nadupaných sólových partov, ale namiesto neho ma príjemne prekvapili viac jemne a kultivovane ladené skladby, miestami až baladického charakteru. Gitara Carla Orra bola riadne našliapnutá a ako jediná držala jazz-rockovú vlajku vysoko nad hlavou. Výborne jej sekundovali klávesy, ktoré však niekedy nepracovali s dynamikou a takisto občas zbytočne zahusťovali. Basgitara bola na mieste s veľkým nadhľadom a bicie Janka Fabrického všetkých hnali vpred. Jeho farebná a citlivá hra, hodná muža s obrovským prehľadom, nadhľadom a skúsenosťami, musela potešiť každého znalca. Celkovo bolo práve toto vystúpenie, zostavené výhradne z pôvodných skladieb od členov formácie, pre mňa osobne najpríjemnejším prekvapením dvojdňových jarných jazzákov.