Sobotňajšie popoludnie patrí v Burghausene tradične bluesovej hudbe! A Otis Taylor patrí k jej jednoznačne naj... predstaviteľom. Jeho doteraz posledný album zaradil americký odborný jazzový časopis Down Beat ako najlepší v kategórii Blues album of the year! Otis tentoraz prišiel v triu, kde na basgitare hrala jeho dcéra Cassie a na gitare John Richardson. A samotný Otis spieval, hral na banjo, gitaru a ústnu harmoniku.
Už z nástrojového obsadenia je zrejmé, že Otis stavia do popredia banjo a gitaru a celú svoju tvorbu najmä na rytme. A kedže sú po ruke iba tieto nástroje, ponúka bluesovú výpoveď obyčajného dňa s minimom nástrojov. Ale i napriek tejto zdanlivej priamočiarosti je jeho svet farebný so silnými vplyvmi rocku a folku.
Hey Joe od Jimiho Hendrixa bola úvodné pieseň, s ktoru Otis Taylor hneď zaujal. Jeho bluesovo-surová výpoveď a spev nemusia zákonite osloviť každého priaznivca blues, ale na tomto koncerte mal Otis vo vypredanej Wackerhalle (kapacita tisíc miest na sedenie) iba svojich. Celý koncert poznačili technické problémy (silné praskanie) s jeho mandolínou, ktorej sa po dvoch pesničkách musel nakoniec vzdať.
Ale publikum sa nenechalo znechutiť a o to viac fandili celej kapele. Cassie hrala to, čo otec potreboval, na nejaké virtuozity nebol priestor a John umne dotváral celkovú atmosféru skladieb a piesní. Svoju priamočiarosť, ako je v blues už zvykom, Otis dodržiaval počas celého koncertu a priazeň publika ho nakoniec vtiahla medzi svojich fanúšikov, kde odspieval dve piesne.
Stručné, jasné a výstižné - tak by sa dalo jednoducho pomenovať a charakteritovať vystúpenie Otis Taylor Tria.