Ako protipól voči bielym dychovým hudbám z Veľkej Británie, vznikali čierne pochodové dychovky po americkej občianskej vojne ku koncu 19.storočia v New Orleans, Louisiane, … Fungovali pre rôzne príležitosti a hrali rôznu hudbu: pochody, svadby, pohreby, hymny, chorály, spirituály, či bluesové songy. A z týchto príležitostných formáciií potom vznikali neskorie jazzové skupiny.
Skupina The Dirty Dozen Brass Band vznikla v roku 1977, kedy ju založil Benny Jones v Louisiane z členov Tornado Brass Band. A ešte predtým v roku 1972 Danny Baker v baptistickom kostole založil Fairview Baptist Church Marching Band, ktorý sa neskôr premenoval na Hurricane Brass Band. A v roku 1976 sa už začala písať kapitola spomínaného Tornado Brass Band.
The Dirty Dozen Brass Band vo svojej hudbe spája prvky bebopu, neworleánskeho jazzu, rhythm and blues, jazz-rocku, či cajun music. A samozrejme, že skupina pracuje aj s určitými show efektami, bez ktorých to jednoducho nejde. A práve takto veľkolepo formácia 7-mich hudobníkov „vplávala“ do Wackerhalle, pekne rezkým pochodom pomedzi ľudí rovno na pódium!
Päť dychových nástrojov, gitara a bicie nástroje držalo v napätí celú sálu počas celého koncertu. Tuba, respektíve sousaphone, namiesto kontrabasu udávala spoločne s bicími rytmus, ktorý mnohorazy podporili barytónsaxofón aj s tenorsaxofónom, či trombónom. Hlavnými sólistami však boli Elfrem Towns, ktorý parádil spoločnou hrou na trúbku a krídlovku a tenorsaxofonista Kevin Harris.
Zábava vrcholila nápaditými aranžmán, zmenami tempa a nálady a nechýbala pódiová show! Parádny cirkus, výborné divadlo a skvelá hudba. Takto by som sa chcel nachať odprevádzať na druhý svet. Jednoducho radosť!