
The Cookers – nielen bulletinový vrchol festivalu! Septeto hudobníkov, ktorým kedysi, ale dnes, učaroval hard bop!
Medzi najskúsenejších a zároveň najznámejších v skupine The Cookers patria bezosporu: bubeník Billy Hart, kontrabasista Cecil McBee, klavirista Kirk Lightsey (zaskakoval za chorého kolegu Georgea Cablesa), tenorsaxofonista Billy Harper a trubkár Eddie Henderosn. Altsaxofonista Craig Handy a trubkár David Weiss patria k mladšej generácii.
Hard bop vznikol v 50-tych rokoch minulého storočia, na východnom pobreží USA, presnejšie v New Yorku, ako protiváha West Coast Jazzu. Ako pokračovateľ be bopu, keď ho spopularizovali najmä také osobnosti ako: Art

Blakey, Clifford Brown, Sonny Rollins, Horace Silver, Julian „Cannonball“ Adderley, Jay Jay Johnson, Max Roach, Lee Morgan, či Donald Byrd alebo Blue Mitchell.
Úvod poznačilo malé zdržanie – Billy Hart totiž nastúpil na koncert bez paličiek, čo vtipne okomentoval Eddie. Už v uvodnejk skladbe Billyho Harpera sme zažili doslova nával hard bopu, príval tej živočíšnej energie, ktorú priznám sa, mám tak rád! Zaujímavosťou je, že skupiína The Cookers hrá na svojich koncertoch najmä skladby z pera členov zoskupenia a nielen „dobové“ kompozície velikánov jazzu.. V krásnej balade Cecila McBeeho sa zaskveli sóla Kirka na klavíri, Davida na trúbke i samotného

autora kompozície na kontrabase. Billy Hart dokázal, že ešte napatrí do starého železa aj napriek veku v skladbe Freddieho Hubbarda svojím famóznym a inšpiratívnym bubeníckym sólom. Celkovo sa striedali skladby rýchle s baladami, každý mal možnosť predviesť sa sólovo, ale aj tak najväčšia sila a čaro bolo, keď to rozbalili všetci spoločne!
Iba Kirk Lightsey pôsobil trošku zakríknuto, pretože s kapelou hral vôbec prvý koncert a tak nemohol rozvinúť svoj komediálny talent, na ktorý sme pri jeho hraní zvyknutí. Oći zaborené do nôt, pohľadom hľadal slová povzbudenia u kolegov, napätie v tvári. Ale všetko toto opadlo pri prídavku.
A tak sme zažili

vrchol festivalu už prvý festivalový večer! Predsa len, sobota bola dramaturgicky viac venovaná sponzorom a komerčnejším návštevníkom a všetkým tým, ktorí s jazzom až tak často neprichádzajú do styku.