Posledný koncert festivalu na niesol vo swingovo-bluesovej atmosfére.
Ako prvý sa predstavil klavirista a spevák Freddy Cole, mladší brat slávneho Nat Kinga.
Všetci poznáme The American Great Songbook, z ktorého nám Freddy ponúkal piesne známe i neznáme. Jeho ľahký, uvoľnený spev, vtipné sprievodné slovo dalo sobotňajšiemu večeru punc nenútenej swingovej zábavy. Elegencia, romantický nádych, kontrolované emócie v jeho vystúpení dali naplno vyznieť jeho jemne prefajčenému, ale príjemnému hlasu.
Zacker Pride – kontrabas a Curtis Boyd na bicích nástrojoch sa nepredvádzali, hrali to, čo sa od nich očakáva. S pokorou distingvovane dotvárali show svojho chlebodarcu.
Posledné slovo patrí vždy žene. Asi takto nejako by som uviedol grandióznu dámu, spevácku bluesovo-swingovú legendu Ernestine Anderson. Ročník narodenia 1928, ktorá v 50.rokoch minulého storočia spolupracovala s takými velikánmi, ako Lionel Hampton, Milt Jackson alebo Quincy Jones.
Paradoxne úspechy na turné po Švédsku vyvolali vlnu záujmu doma v USA. Nahrala cez 30 albumov, bola 4-krát nominovaná na Grammy, účinkoval na mnohých prestížnych festivaloch.
Sila jej vystúpení je v sile jej osobnosti, kúzla a čara prednesu. Nie nadarmo je neustále porovnávaná so Sarah Vaughanm či Ellou Fitzgerald. Nádherný silný hlas, zafarbený rokmi skúseností a životom, dáva poslucháčovi neopakovateľný zážitok. A navyše spojenie mladej dravosti a hravosti so životnými skúsenosťami leadra kapely – to sú atribúty v správnych rukách na nezaplatenie.