Mladý afro-americký skladateľ a klavirista Jason Moran, tentoraz odližil tradičný klobúk a mal na hlave golfovú čiapku, patrí k tej generácii jazzmanov, ktorí ctia tradíciu, ale na druhej strane sa jej otrocky nepridŕdžajú. Nevstávajú a neusínajú s ňou, každý deň o nej nehovoria. Ale majú ju pod kožou, avšak výrazové prostriedky používajú odlišné. Veľmi odlišné!
Už z prvej skladby bolo zrejmé, že trio mladých hudobníkov ponúkne poslucháčom nevšedný zážitok! Zážitok, dýchajúci modernou, dnešnou dobou. Či už to bol bubeník Nasheet Waits, počuli sme ho v Bratislave v rámci Jazz v divadle Aréna, vlani vo februári s nemeckým tenorsaxofonistom Johannesom Endersom, či naším kontrabasistom Petrom Čudekom alebo basgitarista Tarus Mateen. No najmä klavirista Jason Moran, ktorý sa prejavil nielen ako leader, ale i ako strojca konceptuálnej vízie jazzu dnešnej doby.
Prvých desať minút na poslucháčov trio spustilo obrovskú vlnu až kalamitného jazzu, energie. Priam šokujúci úvod, na aký sme zvyknutí u Kenny Garretta, či Jamesa Cartera! Účinok sa znásobuje neskoršie zmenami tempa, nálad i farby. Nevyčerpateľná a bezbrehá kreativita Jasona Morana je podfarbovaná ochotou spolupracovať a rozvíjať leadrove myšlienky obidvomi hráčmi rytmiky.
Príjemný šok nastal, keď Jason pustil z pásky hlas, minimalisticky opakujúci frázu. Ten miestami pôsobil ako rytmicky sa opakujúci podklad, na ktorom trio rozvíjalo svoju kreativitu, nasledujúc svojho leadra s ochotou sa mu plne podvoliť, avšak i dotvoriť. Neošúchane a pestro pôsobila skladba Jaki Byarda – ragtime s úvodným klavírnym sólom, aby potom celé trio, ponorené do sviežich ragtimových riffov, rozvinulo túto náladu do šírky a hĺbky. Na hovorené slovo sa rytmicky často napájala rytmika hudobná, ktorá svoj vrchol dosiahla v dueli dvoch raperov, ktorí šťavnato „solili“ okolo seba nadávky!
Text ako koncepcia ďalšieho hudobného nástroja bola takisto veľmi zaujímavá, kreatívna. Miestami Jason Moran používal klavír a struny ako odkladisko pre rôzne predmety, z ktorých dominoval kravský zvonec. Zvuk, ktorý pripomínal vypreparovaný klavír bol, ďalším obohatením celkového a tradičného zvuku tria, na aký sme zvyknutí.
Hoci iba v triu, koncert Jason Moran and the Bandwagon bol veľmi svieži, plnofarebný, viacrozmerný. Jason Moran ako pevná súčasť Charles Lloyd Quartetu, sa zapísal do výrazu tohto počutého zoskupenia svojou trefou vitality a kreativity, svojou viacrozmernou virtuozitou. Takto si predstavujem jazzovú modernu, ktorá sa neodstrihla od jazzovej tradície, ale naopak ju rozvíja a obohacuje o nové prvky! Takto ma to teší!