Jedno z dvoch milých prekvapení festivalu! Zipflo Weinrich vďaka zraneniu v 18-tich rokoch dal prednosť hudbe pred futbalom a tak sme mali možnosť zažiť jedno strhujúce predstavenie, s množstvom emócií a pozitívnej energie.
Jeho husle rozdávali radosť, smútili, či plakali, aby sa vzápätí znovu radovali a tancovali. Zipflova výrazná osobnosť na pódiu určovala všetku energiu a očarujúca bola najmä jeho multi jazzová žánrovosť: od swingu, cez be bop až po moderný jazz. Jeho vystúpenie sa jednoznačne muselo páčiť aj menej jazzovo zorientovanému poslucháčovi a veľmi pekne zapadalo do prostredia amfiteátra pri vode a pod voľným nebom!
Slová uznania si takisto zaslúžia aj jeho spoluhráči, ktorí majú takisto obrovský podiel na skvelom výkone: pomaly žijúca legenda rakúskej jazzovej scény – klavirista Fritz Pauer, bubeník Mario Gonzi, ktorý už ozaj asi hral s každým významným svetovým jazzmanom, ktorý iba raz prespal v Rakúsku a mladý kontrabasista Milan Nikolič svojou šikovnosťou svojich spoluhráčov hravo doháňal.
Iba škoda, že skladba Pent up house bola zároveň poslednou z ich vystúpenia, ktoré nemalo chybu!