Ani neviem, ako začať. Všetky oslavné chválospevy som si minul v čerstvej recenzii na najnovšie Bártove CD Theyories. Počúval som ho počas písania recenzie tak intenzívne, až sa mi akosi presýtilo. A to bolo príčinou istej nechuti ísť na tento koncert. Pomohla mi ju prekonať obyčajná zvedavosť. Chcel som zistiť, ako sa mimoriadne talentovaný Dan Bárta a výborné trio Roberta Balzara vysporiadajú s témou svojho albumu naživo. A urobil som dobre, že som šiel. Tu je zopár skromných postrehov a faktov.

Spoločný koncert Dana Bártu a tria Roberta Balzara odznel v akusticky hádam najpríjemnejšej bratislavskej sále, ktorou je Koncertné štúdio v Slovenskom rozhlase na Mýtnej. A zvuk bol skvelý aj teraz. Program bol zostavený z piesní ich nového spoločného a zatiaľ jediného albumu Theyories. Ide na ňom o kreatívnu, hudobne rafinovanú a emočne náročnú prerábku cover verzií popových šlágrov 80-tych a 90-tych rokov do jazzového formátu.

Živý koncert je vždy niečo celkom iné ako CD na domácom audiu alebo MP3 z iPodu. Na koncerte pribudnú mnohoraké nehudobné podnety, ktoré intenzívne ovplyvňujú hudobný zážitok. Vnímame muzikantov a ich charizmu, svetlá, divákov, atmosféru. Určite poznáte tieto extrémy: vystupuje kapela s výborným image, no zvuk je zahúlený a vy si zrazu uvedomíte, že ani to neprekryje zlú intonáciu speváka, či inštrumentálne zlyhania jeho spoluhráčov. Všetko znie nemastne-neslane a inak, ako očakávate. Méty vydobyté na nahrávke sa pri živej prezentácii ani zďaleka nedarí dosiahnuť. Snaha poslucháča pocítiť aspoň kúsok očakávaného potešenia je potlačená narastajúcim pocitom márnosti. Skrátka, sklamanie. A potom je tu opačný extrém. Zvuk je prekvapivo plnší a vzrušujúcejší ako na CD. Inštrumentálne výkony majú bonus kreativy navyše. Spevák je natoľko šarmantný, že muži pri pohľade na svoje partnerky začínajú na neho žiarliť. Skrátka, všetko ide viac než perfektne a vás zaplavujú radostné endorfíny.

A presne tento rozmer to nadobudlo s Bártom. Nielenže famózne spieval a intonoval, on navyše svojimi prekvapivo vtipnými vstupmi v podmaňujúco zábavnej slovenčine privádzal publikum k prudkým výbuchom smiechu. A páni v Balzarovom triu mu muzikantsky bezvadne sekundovali. Výborný koncert, decentná, kultivovaná zábava. Bárta preteplil a vyplnil človečinou obrovské symfonické pódium Koncertného štúdia s ľahkosťou ostrieľaného šamana. Ani fakt, že živé jazzové aranžmány skladieb pomerne presne kopírovali jednoduchosť a istú konvenčnosť aplikovanú na CD, neznížilo celkový výborný dojem. Oba bratislavské koncerty boli vypredané, a ten prvý, na ktorom som bol, rozhodne stál za to.