Moderní klasici alebo klasici moderny v jazze? Chick Corea – klavír a Gary Burton – vibrafón. Dlhoroční spoluhráči a priatelia, ktorí v duu stierajú hranice medzi jazzom a vážnou hudbou. Všetko začalo nahrávkou pre ECM v roku 1972 s názvom Crystal Silence. Dva ďalšie platňové projekty s názvami Duet (1979) a In Concert, Zürich, October 28, 1979 len spustili mechanizmus jazzovej slávy a uznania po celom svete – silu intímnej výpovede dvoch výrazných individualít. S intenzitou rytmického akcentu medzi Coreom a Burtonom, v uchu lahodiacom melodickom komplexe skladieb. Posledný digitálny záznam páni urobili v roku 2007 na 2CD s názvom New Crystal Silence, kde sa vrátili k svojmu pôvodnému repertoáru a zároveň ho posunuli ďalej v podobe spolupráce so symfonickým orchestrom zo Sydney.

„S máloktorým hudobníkom sa mi podarilo nadviazať tak prirodzené a nenútené hudobné spojenie ako s Garym. Väčšinou musíte do dua investovať veľa úsilia a vyjsť druhej strane v ústrety, ale u nás to vždy fungovalo samé od seba. Každý rok odohráme zopár koncertov a vždy pri tom vzniká hudba, ktorá nás povznáša na duchu. Tak si hovorím, že je to asi osudové spojenie“ - povedal Chick Corea pre český časopis Reflex.

So starými o novými skladbami táto dvojica, tešiaca sa z každého foriku, sóla či vydareného doprovodu, sa snažila urobiť radosť sebe i vypredanej sále. S neuveriteľnou radosťou a potešením z hry sa jej to podarilo na výbornú. Prídavky nenechali na seba dlho čakať, keď v prvom – Blue Monk, ešte hrala po starom, ale v druhom – Armano´s Rumba, si už aj Chick zobral paličky do rúk a postavil sa k vibrafónu. Miestami s cirkusovou komediálnosťou Corea kontroval Burtonovi, ale v celku sa dá povedať, že prvotná bola zábava a až potom samotné prevedenie skladby. Týmto číslom zakončili dvaja velikáni svojich nástrojov, v kozmickom spojení ducha, svoj koncert.