Prednedávnom vystupoval Trombone Shorty na festivale Bratislavské jazzové dni 2010 a tak som trochu tŕpol, či ma ešte dokáže zaujať a predčasne neodídem z koncertu. Nielenže zaujal, ale aj zdvihol zo stoličky a dokonca som si zatancoval. To som teda vôbec nečakal a prekvapil som sám seba. Pretože po tretej skladbe nás Trombone Shorty všetkých vyzval, že ak sa chceme baviť, tak musíme vstať a tancovať. Čo na jeho hudbu vôbec nie je problém!

Koncert sa niesol v dramaturgii albumu Backatown, čiže počuli sme skladby hlavne z tohto albumu, ešte viac nadupané, ktoré potvrdzovali všetko o označení, že Shortyho hudba je supafunkrock! Jednou nohou stojí ukotvený v tradícii New Orleans a Louis Armstronga a druhou nohou siaha do moderných krabičiek, ktorú burcujú emócie. Vynikajúco hrá na trombóne, rovnako vynikajúco odpaľuje na trúbke a k tomu všetkému ešte aj výborne spieva! Jeho kapela srší energiou, je výborne zohratá a celá show vás strhne ako prúd dravenej rieky po pár tónoch. Zlatým klincom, aspoň pre mňa, bola skladba, ktorú spopularizoval Louis Armstrong – Sunny Side of the Street, ktorá začínala ako bublajúci malý pramienok neškodnej vodičky, aby sa postupne premenila na dravý tok divokej rieky!

A na prídavku sa dal Troy „ Trombone Shorty“ Andrews opäť veľmi záležať – chrapľavým hlasom Louisa zaspieval nádherne podmaňujúco Pochod svätých a plynule prešiel do Everybody need somebody. A to už bol vrchol show v tom, že si jednotliví hudobníci pomenili nástroje s kolegami a Shorty Trombone si sadol za bicie. Výborná show od začiatku do konca, skvelé elektrizujúce výkony všetkých hudobníkov, super nálada a plná vypredaná Wackerhalle tancovala, spievala a tešila sa zo života!