Druhý festivalový večer v sobotu otvorila naša formácia Pacora Trio! Skvelí hudobníci, pružní myslitelia, virtuózni inštrumentalisti – to je Pacora Trio! Jedna z našich proexportných formácií, bola založená v roku 2004 a o rok neskoršie nahrala svoj debutový, a žiaľ doteraz jediný, album! Materiálu je dostatok, ale páni majú množstvo iných aktivít – mimo tejto kaeply. Všetci traja predstavujú špičku v hre na svoje nástroje: Stano Palúch – husle, Robo Ragan – kontrabas a Marcel Comendant – cimbal a je radosť počúvať v ich prevedení prearanžované jazzové štandardy, vlastné kompozície, či folklórom ovplyvnené skladby. Táto alchýmia je jedinečná, vysoko návyková a bezprostredná! Čakám už niekoľko rokov na nový album, páni!

Neznáme švédske zoskupenie The Quiet Nights Orchestra vzniklo v roku 2006 a názov kapely je klamlivý. Energia mladých ľudí sa pretaví na koncerte do vysoko počúvateľnej a príjemnej muzičky, kde sa obajvuje synergia akustického jazzu 60-tych rokov minulého storočia, s tým súvisiace melodické nahrávky zo stajne Blue Note až po nu jazz moderného soundu. Žiaden severský jazzochlad, ani zádumčivosť či apatia! Vyvážené posty jednotlivých nástrojov, milý spev Sofie Norling, razantnosť dychovej sekcie, spoľahlivá rytmika. Jedno z príjemných prekvapení celého festivalu!

Najprv to bola kapela postavená pre festival Bratislavské jazzové dni 2009, potom sa zoskupenie transformovalo a rozšírilo na oktet, pričom do svojich radov pojalo to najlepšie z českej a slovenskej jazzovej scény vo veku do 40 rokov! Všetko pod taktovkou Oskara Rózsu, ktorý navyše skomponoval drvivú väčšinu skladieb, ktoré nesú v sebe líniu fúzie moderného jazzu, s prvkami world music, či vážnej hudby. Kapela sa na koncerte zomkla do výborného výkonu a energiu na pódiu bola cítiť! Iskra preskočila do hľadiska a nálada gradovala! Škoda len, že formácia Oskar Rózsa Partnership Unlimited nedostala o 20-30 minút dlhší priestor, pretože ku koncu to bolo to pravé orechové a muselo sa končiť!

Záver festivalu patril funky mágovi menom Maceo Parker! Tento bývalý člen dychovej sekcie Jamesa Browna na Slovensku už niekoľko razy vystupoval, ale aj tak pritiahol do hľadiska a takmer od začiatku aj na tanečný priestor pred pódiom dostatok ľudí, ktorí sa chceli zabávať aj tancom! Odhliadnuc od trápneho slovného zhadzovania jazzu ako žánru, bola jeho show ok, ako vždy. Maceo je veľký profík, presne vie načasovať čo na ľudí zaberá a celý koncert tak vygradovať podľa vopred napísaného scenára. Jeho 20 rokov na scéne ako leadra už teraz robí z neho ikonu funky nálady!