Druhý festivalový deň začal sólovým vystúpením skladateľa a gitaristu Andreja Šebana. Andrej vystúpil sám so sebou a s technikou (loopy, dozvuky a iné krabičky). Priznám sa bez bitky, stretol som tu po rokoch Andrejovho dvorného technika Miloša Brunclíka, s ktorým som prehodil pár slov a vystúpenie ma nijako nenadchlo. Ba priam sa mi až nepáčilo. Možnože úprimnej výpovedi z úst Andreja Šebana nerozumiem, možnože úprimnosť miestami vyjadrená vulgarizmami mi nijako nesadla, možnože techniky bolo niekedy viacej ako bolo zdravé (čo sa pri sólových vystúpeniach stáva), možnože ... Jednoducho ma jeho vystúpenie nezobralo, ako väčšinu publika, ktoré si to myslelo aspoň podľa potlesku.

M.A.F. - to sú Marián Slávka – bicie nástroje,Andrej Hruška – gitara a Filip Hittrich – basgitara. Ich inštrumentálna hudba z vlastnej dielne ma nenechala chladným, ako pri predchádzajúcom vystúpení. Ich improvizácie, ktoré boli podľa mňa "zorganizované" na mieste, boli častokrát mozaikovitou výpoveďou, ktoré by sa však patrilo dotiahnuť do konca! Alebo aj nie – ako sme boli svedkami. Možnože to bol nesúrodejsí materiál v podabní M.A.F. - u, ako u Andreja Šebana, ale som mu jednoducho uveril. Potešila ma Naháňačka a prekvapila prídavková Hendersonovka So near, so far. Živoleno – experimentátorské trio M.A.F. ťaží na pódiu, ktoré je mu živnou pôdou, z momentálnych nápadov, ktoré by mohlo viac rozvíjať a dotiahnuť do konca. Do akého konca? Toho môjho?

Záver festivalu patril tanečno-zábavnej fankovačke menom Finally, ktorá si pozvala altsaxofonistu Gary Biasa, známeho z pôsobenia v skupine Earth, Wind & Fire! Na nič sa nehrajúca úprimná zábava všetkých na pódiu: Emil Frátrik – bicie nástroje, Róbert Vizváry – basgitara, Eugen Botoš – klávesy, Martin Koleda – gitara. A Gary Bias – altsaxofón, ktorý pumpoval dobrú náladu o 106! Hľadisko sa nemuselo dlho prehovárať, aby povstalo a zažilo tú rozkoš po stojačky, proteže publikum veľmi dobre vedelo, kto je na pódiu a čo bude nasledovať. Čistá zábava – žiadna špekulácia.

Záverom si myslím, že ročník 2011 festivalu Trnavský jazzyk patrí k tým najvydarenejším – dramaturgiou, návštevnosťou a celkovým konceptom. Týmto smerom žánrovej pestrosti by sa mohol festival uberať aj v budúcnosti! Ja mu rozhodne budem držať palce a o rok naň opäť veľmi rád prídem – ak ma organizátori pozvú!