Festival Are You Free? Je jediným festivalom na Slovensku, ktorý sa programovo zaoberá free jazzom a improvizovanou hudbou! To, že nemá na ružiach ustlané – je veľká pravda! Dramaturgia má problém, pretože predstaviť slovenského interpretra free jazzu alebo nebodaj celú skupinu je nemožné – nikto sa na Slovensku takejto hudbe nevenuje! A návštevnosť je tiež poskromná. A tak rozhodne vítam krok usporiadateľa, ktorý tento rok festival presťahoval z kinosály do NFG klubu, kde bolo plno a vládla super atmosféra, čo si hlavne pochvaľovali hrači samotní.

Podľa môjho názoru, kvalita predvedených skladieb a koncertov rástla priamoúmerne s pribúdajúcimi koncertami! Pokiaľ prvá dvojica hudobníkov Focussing – argentínsky gitarista Diego Mune a rakúsky bubeník Emil Gross "iba" dolovala zo svojich nástrojov zvuky a zľahčene povedané, čo nástroj vydrží a dá, tak posledná vystupujúca formácia Sing Sing Penelope z Poľska predviedla sústredený výkon s miestami až hypnotickými groovmi a striedaním pokojných pasáží s maximálne vypätými! Očarili severské dychy so stredoeurópskou rytmikou v dokonalej fúzii. Správne napätie od začiatku do konca, prijateľná fúzia ľudových tradícií a maistreamového jazzu, popretkávaná sofistikovanou decentnosťou zrozumiteľnosti hudobnej výpovede! Až som sa pristihol, že ma to celkom zobralo a to sa pokladám za fanúšika jazzu, ktorý free vôbec nemusí! Ale tu prišiel príklad z Poľska, ako sa to dá "predať" aj nie fanúšikom tohto žánru!

Uviedol som dva krajné kvalitatívne body celého festivalu, ale medzi nimi boli miesta takisto zaujímavé – menej i viac. Anglicko – rakúske That Trio sa posunulo kvalitatívne vyššie ako jeho predchodca Focussing a to najmä vďaka hre kontrabsistu Paula Rogers z ostrovov, ktorý hral na 7-strunnom kontrabase. Počuli sme viac hudby ako tónov, striedanie dynamiky podporovanej kontrastami vo výraze. Invečne mi pripadalo hranie kladivami po vibrafóne, ktoré bolo nenásilné, hoci fortessimo bolo na programe dňa! Ale miestami to bol krásny hluk! A v tom čase mi pád slovenskej vlády pripadal, ako úplne banálny problém, absolútne odtrhnutý od života obyčajných ľudí!

Maďarská štvorka zzaJ.H. je free jazzu a voľnej improvizácii úplne oddaná, čo dokázala aj na pódiu. Dvojica mladých huodbníkov s dvojicou starých harcovníkov bola v úplnej symbióze. Škoda len, že publikum zaujala veľmi málo, pretože to sa po čase začalo veselo baviť, až to bolo neúctivé k hudobníkom. Ale to bol iba dôkaz, ako málo maďarskí hudobníci zaujali!

To sobotňajšie vystúpenie českých NoCZ Quartet-u bolo úplne z iného kvalitatívneho súdka. Spojenie českých hudobníkov Radim Hanousek – tenor saxofón, Marian Friedl – kontrabas a Martin Kleibl – bicie nástroje s nórskym trubkárom Didrik Ingvaldsenom sa premietlo do roviny neustáleho dialógu free jazzu, improvizácie a exprimentu (rozoberianie trúbky a hranie na jednotlivých dieloch, či burcovanie kontrabasu hlasom do jeho korpusu, ...).

Záverečný workshop – jam session 7 hudobníkov (Claudia Cervenca – hlas, Petr Zlenka – gitara, Diego Mune – gitara, Michal Matejka – gitara, Jaka Berger – bicie nástroje, Jure  Najdič – basgitara, Danijel Marinič -  akordeón a Paul Rogers – 7-strunný kontrabas) z rôznych krajím priniesol pomalý rozbeh a skôr iba hľadanie a experiment priamo na mieste, ako ... Ale veď aj o tom je free jazz, nie?