New Orleans je pre jazz mestom miest. A po hurikáne Katrina je aj mestomn príkladov, ako jazzový oheň, odovzdávajúci sa po generácie z otca na syna a z matky na dcéru, a to nie je len prípad Marsalisovcov, nielenže tlie, ale sa i rozhorieva naďalej.

Aj skladateľ a trubkár Nicolas Payton je príkladom svojho mesta. Jeho otec Walter Payton bol zakladajúcim členom formácie New Orleans Ragtime Orchestra.Nicolas takisto prijal tradíciu, ktorú teraz šíri okolo seba ďalej – aj s pomocou mladých hudobníkov, ktorí do tradície prinášajú mladú a novú energiu, nový pohľad. Preto aj v centre Paytonovej hudby stojí tradícia s novými prvkami, zvukovo je jeho prejav cool, s romantickým soulovým feelingom a s mnohými blue tónmi. V tomto duchu je aj Paytonov najnovší album Brother in soul, kde sa predstavuje nielen ako trubkár, ale i ako spevgák. Na koncerte navyše celý čas sedel a hral na Fender Rhodes klavíri ľavou rukou, pričom súčasne pravou hral na trúbke.

Payton nie je spevák – to iba dokresloval pocity a výraz. Na spievanie, mnohorazy aj ako využitie ľudského hlasu ako vokálu či hudobného nástroja, mal v skupine Johnaye Kendrick, za bicími sedel mladý Corey Fonville, na kontrabase hral aj u nás dobre známy Vicente Archer a na gitare Mike Moreno. Celý koncert sa niesol v jemne hypnotickom strednom až pomalom tempe, jediným rýchlejším číslom bol prídavok v duchu Pochodu svätých. Jedinečné, krásne, až fajnové!