JAZZWOCHE BURGHAUSEN 2012 - MARCUS MILLER !!!
16.3.2012, Wackerhalle, Burghausen, D
02.04.2012
 Prečo Marcus Milller hrá stále hudbu, ktorú napísal pre Miles Davisa a ktorá je stará 25 rokov? Však Miles Davis sa stále pozeral dopredu a nie dozadu! Tak prečo? Pretože táto hudba v rukách mladých hudobníkov dostáva novú energiu, nový rozmer, nové emócie! A aj Miles Davis sa obklopoval mladými hudobníkmi a dával im vo svojej kapele šancu.
Marcus Miller je všestranný – je skladateľ, producent, hrá fenomenálne na basgitaru, bas klarinete. Spolupracoval s tými najväčšími
hudobnými menami ako: Roberta Flack, Al Jarreau, Bobby McFerrin, Aretha Franklin a mnohí iní. A v tejto spoločnosti má Miles Davis hádam najvýznamnejšie postavenie. Marcus pre neho nielen komponoval a aranžoval tie, časom sa ukázalo, najkľúčovejšie kompozície, ale i nahrával dnes už legendárne albumy Amandla a Tutu. Prosto silná hudobná osobnosť na pódiu i mimo neho. A takisto Marcus Miller neodmietol pozvanie školákov medzi seba, aby im niečo porozprával, zahral a odpovedal na zvedavé otázky vyše dvojstovky stredoškolákov
v Burghausene v deň koncertu.
V Burghausene Marcus Miller predviedol po úvodnej skladbe koncert plný vynikajúcej hudby, mnohorazy volajúcej do tanca! Ale to iba jeho basgitara znela magicky až hypnoticky. Zahral aj z pripravovaného albumu Renesance, ale potom prišli na rad staré pecky – Splash, Jean-Pierre, či Tutu. Marcus, po vzore Milesa, si na jednotlivé hudobné dialógy postupne zobral všetkých svojich spoluhráčov zoči - voči: od mladučkého iba 24-ročného saxofonistu Alex Hana, cez trubkára Sean Jonesa, až po klávesistu Federico Gonzalez
Penu či bubeníka Louis Cata. Marcus nevynechal svoj obľúbený bas klarinet, s ktorým sa predviedol v baladickej skladbe, aby potom odpálil magickú Tutu, ktorá rozpálila preplnenú sálu!
Prvým prídavkom bola jeho kompozícia Blast, ktorá bola v duchu hudobného dialógu New York – Istanbul. Výborná, prepracovaná, húpavá skladba s vynikajúcimi sólami. Avšak rozbláznenému publiku jeden prídavok nastačil a tak sa Millerovi hudobníci aj s kapelmajstrom vrátili, aby dali ešte
jednu skladbu, s ktorou sa však už definitívne rozlúčili. Bol to koncert dokonalej súhry, radosti z hudby i zo života a pokory!
Diskusia
|