
Moja žena odmietla ísť na Jarreaua! Vraj ho už videla na jazzákoch, tak načo. Ajhľa, aká nerozvážna všetečnosť! Po ceste z absolútne famózneho koncertu, ktorý ma až povrch naplnil radosťou, som si zostavoval reč, ktorú jej o koncerte doma prednesiem. Tu je. Využívam možnosť ju predniesť aj na portáli skjazz.sk.
Vrcholom Jarreauovej hudobnej kariéry sú jeho koncerty. Sú vždy neopakovateľné a dlhé roky patria k tomu najlepšiemu na svete, čo sa dá v mixe popu, jazzu a R&B vidieť. Jarreau má 72 rokov
a zjavne stráca fyzické sily. Šance vidieť ho v plnej sile sa preto minimalizujú. Najväčším postihom tým, ktorí mohli, no nevyužili príležitosť ho v Bratislave vidieť, nech je teda prázdnota z premrhaného zážitku.
Ako švédske stoly na svadbe britského následníka trónu jedlom, tak prekypuje jeho show fantastickými muzikálnymi momentmi. Show akoby bola práve upečená v zákulisí priamo pre naše chuťové poháriky. Je inteligentná, pestrofarebná, pútavá,
láskavá, radostná, vrúcnou človečinou presýtená. Pri Jarreauovej nebotyčnej muzikálnosti sa jeho vek stáva nepodstatným. Pôsobí celkom ako Picasso v slávnom dokumente Mystery of Picasso. Do trenírok vyzlečený starý Maestro tam s dych vyrážajúcou kreativitou rýchlymi ťahmi pretvára svoje holubice na býkov a naopak. Aj Jarreau disponuje podobne tryskajúcou kreativitou. Premaľováva svoje obľúbené pesničky vo svojich koncertných šou rovnako ad hoc ako Picasso svoje obľúbené témy
a farby. Zdá sa neuveriteľné, že tento famózny chlapík, dnes už ťažko sa pohybujúci, so starobou pokrúteným telom, má taký absolútny pretlak mladistvej kreatívnej energie. Kde ju berie? Pozerám na neho a napadá ma, že Bobby McFerrin popri ňom pôsobí ako jeho nedoškolený učeň. S Jarreaua tryská s vekom čoraz čírejšia a viackarátovejšia Radosť a muzikálna Esencialita. Strháva poslucháčov rovnako na vypredanom štadióne v globálnom Londýne, na high society festivale
v Montreaux, ako aj v miestnom klube v provinčnej Bratislave.
Každá jeho šou je iná. Staré hity uchopí vždy inak a fascinujúco. Už tradične sú všetci členovia jeho kapely bravúrni speváci a ich vokálne party sú majstrovské kusy. V MMC mal len piatich muzikantov, dvaja klávesisti hrajúci aj na flaute a saxofónoch, gitarista, basgitarista a bubeník. Zamrzelo ma, že chýbala dychová sekcia a krásna vokalistka. Nakoniec som však ani nestihol ich neprítomnosť vnímať. Všetko
znelo nadčasovo, sviežo, moderne a nesmierne vkusne. Inteligentný pop kombinovaný s jazzovým mainstreamom v elektronickej podobe. V závere viacnásobné standing ovation a v prídavku šťavnatá á capella celého bandu. Milý Al, vďaka za toľkú radosť.
Aby som sa neopakoval, potvrdzujem, že si stojím za každým slovom, čo som o Jarreauvi napísal po jeho koncerte na BJD 2008 na týchto stránkach.