Rada Tomeka poznám ako ekonomického novinára, a pri tom veľkého fanúšika dobrej hudby, ktorú sa snaží ľuďom spotredkovať ako DJ Kinet, majiteľ bratislavského Nu Spirit Baru a občasný koncertný promotér. Spolu s Braňom Bezákom alias Bebem 24. až 26. októbra v Nu Spirit organizuje druhý riadny ročník festivalu allthatDžez.

* Už tretíkrát organizujete festival presne v čase BJD. Nie je to škoda? Neškodíte tým nielen sami sebe ale hlavne divákom, ktorí tak budú nútení jednu z akcií zmeškať?

RADO TOMEK: Keď sme robili prvý, teda oficiálne nultý, ročník ATD, dostali sme grant od Konta Orange, ktorý sme museli minúť do konca októbra. Na začiatku októbra však boli Nu Jazz Days, ktoré organizuje náš kamarát Miro Lánik, a nechceli sme, aby si obe akcie ľudia plietli. Na konci októbra zasa tradične BJD, festival s 30-ročnou tradíciou, veľkými sponzormi, ktorý je vždy vypredaný. Vyšlo nám z toho, že najlepšie bude urobiť to v termíne džezákov a, poviem to na rovinu, v komunikácii tento fakt patrične zdôrazniť. Ako undergroundoví ľudia sme nemali inú možnosť. Nemáme na kampaň za státisíce korún. Ľudia to brali rôzne: niektorí mi na fóre k môjmu blogu nadávali, že škodím scéne, iní ma naopak povzbudili a brali to ako akúsi afterpárty, doplnok k veľkému festivalu.

* Myslíš, že s džezákmi zdieľate rovnaké publikum?

RT: Skôr nie. Aj keď po minulé roky každý deň na náš festival dobehlo zo 20-30 ľudí, ktorí boli predtým na džezákoch. Každému s lístkom z BJD sme totiž dali drink zadarmo, tak sme si vedeli spočítať, koľko ich bolo. Ale drvivá väčšina návštevníkov boli ľudia, ktorí pravidelne chodievajú do tanečných elektronických klubov a nie do divadla Aréna. Každopádne, myslím si, že ten prienik by mohol byť omnoho väčší. Ale na ťahu sú jazzoví puristi, nie my. Oni si musia uvedomiť, že jazz môže mať viacero podôb a nemusí sa nutne počúvať posediačky. Niekedy mám však pocit, že tí by neprišli napríklad do Subclubu ani keby Miles Davis vstal z mŕtvych a mal tam hrať .

* Si známy hlavne ako DJ a majiteľ Nu Spirit Baru, ktorého program je hlavne o DJoch. Aj v line-upe ATD je ich požehnane. Čo majú DJi spoločného s jazzom?

RT: Títo DJi možno nepoznajú noty, ale vedia, aká hudba funguje u ľudí s otvorenou mysľou, ktorí majú radi jazz, soul, funk a chcú sa inteligentne zabaviť. Majú doma tisíce vinylov a práve v jazze sú dosť doma. Tom Wieland napríklad urobil niekoľko kompilácií stredoeurópskeho jazzu a Dom Servini na svojom labeli WahWah vydáva veci, ktoré posúvajú jazz dopredu. Staré alebo nové, sú to skladby, ktoré sa páčia ľudom odchovaným na housových kluboch a nie Tatra Revue. Doteraz nechápem, aká umelá priepasť sa tu robí medzi jazzom a elektronikou. Na vašej stránke ľudia kritizujú, že na BJD je veľa fusion, funku a žiaden jazz. Veď to je absurdné. Pozrite sa na dramaturgiu veľkých jazzových festivalov v zahraničí. Sú tam kľudne ľudia ako Al Jareaou alebo rôzni elektronickí mašinkári. Prečo by v PKO nemohol byť bar, kde DJi hrajú funk alebo soul, a tí, ktorých program na hlavnom pódiu v nejakom momente prestane baviť, si tam mohli dať nejaký drink a zatancovať si? Pritom je to úplne naopak - na B stagei sú priame prenosy z veľkých koncertov, a tak keď sa ti ten konkrétny interpret nepáči, tak máš smolu. Nemôžeš mu uniknúť.

Dobre, ale prečo by na ATD mali prísť jazzoví funúšikovia?

RT: Myslím, že aj tým najzaprisahanejším jazzovým puristom sa bude páčiť japonské kvarteto Sleepwalker, ktoré bude hrať v sobotu. Vynikajúci hudobníci hrajú čisto akustický jazz, na ktorý sa navyše dá tancovať, a počuť v ňom odkazy na McCoy Tynera alebo Pharoaha Sandersa. Tím odvážnejším odporúčam piatkového headlinera, francúzsku skupinu Dynamics, ktorá hrá akýsi reggae soul. A napokon, BJD končia okolo jednej, my o štvrtej. Takže u nás sa bude dať pokračovať pri hudbe, ktorá od tej v PKO zase nebude mať až tak veľmi ďaleko.

* Na svojom blogu si napísal, že na jazzové dni nepôjdeš. Naozaj tam nie je nič, čo by ťa oslovilo?

RT: No, aby som bol úprimný, ak nebudem úplne mŕtvy, tak by som si pozrel nemeckých re:jazz v nedeľu. Zdá sa, že predsa len aj v našom žánri nám BJD začínajú šliapať na päty, veď re:jazz sú práve z nu jazzového súdka. Stále si však môžem povedať, že ja som ich sem priviedol ako prvý. Ich koncert vo Vodnej Veži pred štyrmi rokmi bol fantastický. Určite si pár ľudí kúpi lístok na nedeľné BDJ len preto, že re: jazz videli na koncerte, ktorý sme organizovali my.