Jedným z tých ktorý obohatili basovú gitaru o nové možnosti hrania – technické i hudobné – je i Stanley Clarke. Našim poslucháčom dobre známy z vystupovania na festivale Bratislavské jazzové dni 1985 i v roku 2008 so skupinou S.M.V., kde hral s kolegami Victorom Wootenom a Marcusom Millerom.

Narodil sa v roku 30.júna 1951 v americkej Philadelphii. Študoval na Philadelphia Musical Academy a postupne bol hudobne ovplyvňovaný P. Chambersom, revolučným saxofonistom Charliem Parkerom a avantgardným kontrabasistom a skladateľom Charlesom Mingusom. Ale i napriek tomuto vplyvu začínal na sklonku 60-tych rokov hrávať v rockových kapelách. Ale už v roku 1970 začína hrať so saxofonistom Stanom Getzom či Joe Hendersonom, klaviristom Horace Silverom a ďalším saxofonistom Pharoahom Sandersom. Od roku 1972 je stálym členom skupiny klaviristu a skladateľa Chicka Coreu Return To Forever, v ktorej práve s Coreom vytvorili dokonalú dvojicu, ktorá sa dopĺňala v spontánnych improvizovaných duetoch na akustických a elektrických nástrojoch. Stanley Clarke sa na niektorých LP platniach, najmä však na Modern Man z roku 1978 z konca 70-tych rokov uplatňuje aj ako spevák v módne orientovaných skladbách. Tieto skladby s elektrickými efektami sa stali populárne. Ale Stanley Clarke súčasne pokračuje v takmer mainstreamovom jazze klasického typu – LP The Griffith Park Collection z roku 1982 s Chick Coreom, Joe Hendersonom, Freddie Hubbardom a Lenny Whiteom. S posledne menovaným bubeníkom Lenny Whiteom nahral i LP Venusian Summer, s gitaristom Al di Meolom Land Of The Midnight Sun, s ďalším gitaristom Johnom Mc Laughlinom Electric Guitarist, …

V roku 1984 Stanley Clarke zakladá duo s ďalším kontrabasistom, ktorý nie je nikto iný, ako zakladajúci člen Weather Reportu Miroslav Vitouš. Ich spoločné vystúpenie na festivale Kool Jazz Festival v New Yorku znamenalo veľký ohlas a tak sa obaja vydali na celosvetové spoločné turné. Stanley Clarke predstavuje typ hráča, ktorý je technicky veľmi vyspelý a má cit pre uvoľnenú basovú linku. Preslávil sa i svojimi basovými sólami na picollo base. Posledné roky sa hudobne najčastejšie pohybuje vo vodách funky a pop-jazzu. V 90-tych rokoch vystupoval o.i. na JVC North Sea Jazz Festivale v holandskom Den Haagu po boku takých osobností, ako saxofonista Wayne Shorter, klavirista Herbie Hancock a bubeník Omar Hakim.

Stanley Clarke patrí k univerzálnym hráčom, čo dokázal v hre so Stan Getzom vo fusion-kombinácií s Chick Coerom, v rock and rolle s gitaristom Jeff Beckom a Keithom Richardsom, v soule so speváčkou Arethou Frankllin a v pope s Paul Mc Cartneyom. Nemožno nespomenúť i jeho slávne duo, ktoré vytvoril s hráčom na klávesové nástroje s Georgom Dukeom. Po troch spoločných LP platniach, ktoré majú rovnaké názvy - Stanley Clarke / George Duke Project, sa ich vzájomná spolupráca pohybuje iba na úrovni nahrávacieho štúdia. Doteraz ostatným CD Stanley Clarka je albumj s názvom The Stanley Clarke Band, kde hrajú napríklad aj klaviristka Hiromi, klavgirista Ruslan Sirota, či saxofonista Bob Sheppard a iní.