Po úspešnej kariére a spolupráci s mnohými známymi americkými hudobníkmi (Lionel Hampton, Horace Silver, Gerry Mulligan alebo slávny Jazztet s Benny Golsonom) sa Art Farmer v polovici 60-tych rokov presídlil v poslednej dekáde svojho života do Európy - do Viedne. Popri angažmá v Kenny Clark – Francy Boland Big...
Chris Botti pôsobí na ľudí ako zjavenie. Samozrejme teraz hovorím o fyzickom zovňajšku, lebo zároveň aj dokazuje, že človek môže byť síce excelentným inštrumentalistom a skladateľom, ale môže byť aj osobnosťou v pravom slova zmysle. Ako človek áno, ako sideman určite, ale ako nositeľ hudobných myšlienok sotva. Je to skvelý človek, fantastický trubkár, ale nie je majstrom v prepojeniach...
Čierny klavirista a skladateľ Robert Glasper prináša opäť po čertoch elegantný mix klasického akustického jazzu, funku, hip-hopu a jazzového elektrického experimentu. Oproti predchádzajúcim opusom ide o ďalší kvalitatívny skok. Všetko je prepracovanejšie, celé to má širšiu dimenziu, bez toho aby skladbám chýbala jeho tradičná provokatívna...
Existujú dva vážne dôvody prečo, americký trubkár Roy Hargrove, vydal tento úžasný orchestrálny materiál. Tým prvým je potreba zmeny, lebo uznajme, či už post lídra alebo sidemana, niekedy pekne lezie na nervy a zahrať si aj to, po čom duša piští. Samozrejme a aj s niekým iným ako so svojím triom, funkovým projektom RH Factor, či...
Počúvam nové CD transylvánskeho barda, saxofonistu Nicolasa Simiona (narodil sa v roku 1959 v malej dedinke Dumbravita v rumunských Karpatoch, pozri interview http://www.skjazz.sk/search.php?zobraz=3087) a s potešením konštatujem, že bardi sú bardami...
Čo napísať o štúdiovej nahrávke projektu, ktorý som nedávno vychválil v rámci koncertov festivalu Jazz Baltica 2009 a o ktorej jej hlavný aktér v sekcii Rozhovory rozpráva s nesmiernym nadšením? Aktuálna kapela vibrafonistu, skladateľa a aranžéra Joe Lockeho pod názvom Force of Four je skutočne priaznivou konšteláciou okolností. Líder našiel hudobných partnerov s ktorými si...
Je prirodzené, že fandím slovenským jazzmanom, no pravdou je, že písať recenziu na nové CD Ľuboša Šrámka som najskôr odmietol. Pripadalo mi celé akési nijaké, dobro-zlé. A hovoriť nielen o dobrom ale aj o zlom, alebo o nijakom, však väčšinou znamená nedobre sa dotknúť ega autorov. A to ma neteší. „Dobro-zlé“...
Je jazz stále živý? Prečo sa dnešné deti nesmejú na groteskách Laurela a Hardyho? K týmto smutným otázkam ma priviedol posledný balík jazzových nahrávok, ktoré som dostal na výber pre recenzie.
Napriek očividnému nástupu mumifikácie jazzu, odmietam uveriť realite tohto procesu a tvrdohlavo v jazze hľadám živé umenie a umenie života. Ako šibnutý zlatokop na vyťaženom území...
